Prežil gulag, zachránilo ho, že sa pridal k československým vojakom

V gulagoch skončili tisíce československých občanov, medzi nimi aj vojak Ján Plovajko.

Ján Plovajko.Ján Plovajko.(Zdroj: Post Bellum)

GULAG je skratka: Glavnoje Upravlenije Lagerej alebo Hlavná správa táborov. Teda pracovných trestných lágrov, ktoré boli roztrúsené po celom Sovietskom zväze. Skončili v nich i tisíce československých občanov, medzi nimi aj vojak Ján Plovajko.

Ján Plovajko sa narodil 5. februára 1922 v obci Turia Bystrá neďaleko Užhorodu na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola súčasťou vtedajšieho Československa. Jeho otec bol robotník a ako mnohí iní v roku 1929 odišiel kvôli svetovej hospodárskej kríze za prácou do Ameriky.

Keď sa po troch rokoch vrátil z Buenos Aires, nakúpil pozemky a začal hospodáriť. Darilo sa mu, no prišla vojna, respektíve vzostup nacizmu a maďarská okupácia Podkarpatskej Rusi v noci zo 14. na 15. marca 1939.

Dvaja bratia a strýko Jána Plovajka sa rozhodli utiecť do Sovietskeho zväzu, ktorého hranica sa po anexii východného územia Poľska priblížila. Verili, že budú bojovať proti okupantom.

Ján, vtedy ani nie osemnásťročný študent gymnázia, sa čoskoro na vlastnú päsť vydal za príbuznými. Na cestu si vzal si len peniaze, hodinky, aby nebol nápadý a putoval pešo.

Si špión, dostaneš tri roky

Počúvajte a čítajte
Príbehy 20. storočia vysiela:
  • 5. apríla o 21.00 h Rádio Slovensko, relácia sa vysiela pravidelne každú nepárnu sobotu na Rádiu Slovensko,
  • vychádzajú aj v časopise Týždeň.

V noci na 20. októbra prekročil hranicu pri obci Užok a dostal sa na poľské územie, ktoré vtedy okupoval Sovietsky zväz.

Po niekoľkých hodinách chôdze natrafil na sovietsku hliadku, ktorá ho zatkla a odviezla na výsluch na NKVD.

Plovajko si spomína: „Hovoril som im, že chcem bojovať proti Nemcom a pomôcť oslobodiť Československo. Ale oni na to vôbec nereagovali, pýtali sa ma, koľko som dostal peňazí, koľko zlata, kde je centrála našej špionáže. Neverili, že som obyčajný študent. Vraj som špión a aké sú moje úlohy. A ja som si stále dokola mlel to svoje.“

Po výsluchu dali Plovajka do cely, ktorá sa v priebehu niekoľkých hodín zaplnila ďalšími utečencami. Nasledujúci deň ich na nákladom aute odviezli do zberného tábora v Skolje a po troch mesiacoch putoval ďalej, do väznice v Striji, a potom do Starobielska, kde sa konali „procesy“ s utečencami – so Židmi, Poliakmi, Čechoslovákmi.

Ján Plovajko dostal ako „špión“ tri roky v pracovnom tábore. „Bol to najnižší trest, ktorý padol, ale ako to čítali, tak som cítil, že mi mráz stúpa od nôh až hore. Úplne ma premkla hrôza.“

Cesta na Sibír a Norillag

Približne po dvoch mesiacoch v Starobielsku poslali Jána Plovajka transportom na Sibír. V dobytčiaku putoval cez Omsk, Tomsk, Novosibirsk až do Krasnojarsku.

Po ceste síce väzni dostávali chlieb a solené ryby, ale len minimum vody. Plovajko spomína, že vagón bol preplnený a bolo v ňom neznesiteľné teplo. Cesta trvala niekoľko dní, no ľudia sa k sebe správali slušne. Väčšinu odsúdencov tvorili vzdelaní utečenci.

Príjchodom do lágru v Krasnojarsku sa však situácia zmenila. „V Krasnojarsku sme chodili vykladať lode. Na lodiach bolo dobré to, že sa tam dal zohnať chlieb, keďže v tábore to bolo ukrutné trápenie. Polievka, ktorú nám dávali ráno, bola ako keď opláchnete hrniec po mlieku. Keď tam bol zemiak, tak sa každý chválil, že ho má. Tam to bolo s jedlom zlé. A navyše premiešané s ruskými zlodejmi. Boli tam kasári a všetci títo odborníci. Len čo ste prešli popri nich, už vás okradli. Obrali vás o všetko.“

Po dvoch mesiacoch Plovajka opäť deportovali. Niekoľko sto väzňov nalodili na nákladnú loď, ktorá ich dopravila po rieke Jenisej do prístavu Dudinka pri Severnom ľadovom oceáne.

„Na tej lodi viezli aj kriminálnikov, a už tam sa stali vraždy. Priamo som žiadnu nevidel, ale počuli sme, že tam niekoho zavraždili a vraha potom ruskí vojaci odstrelili a hodili do vody.“

Z Dudinky putovali v otvorenom nákladnom vagóne po najsevernejšie položenej železnici na svete do Norilska. Komplex pracovných táborov v okolí, súhrnne nazývaný Norillag, bol so svojimi tridsiatimi lágrami umiestnenými za polárnym kruhom jedným z najväčších a najobávanejších v Sovietskom zväze.

Ján Plovajko tu prežil dva roky. „Prišli sme počas teplejších dní, pár barakov tam už stálo, ale ďalšie pre seba sme si museli postaviť. Stavalo sa z dosiek na pilótoch. Hranoly sa z oboch strán pribili doskami a zaplňovalo sa to pilinami. Teraz už sme boli v skutočnom gulagu.“

plk-v-v-jan-plovajko_r5070.jpg

FOTO - POST BELLUM

Gulag

Tábory boli kedysi roztrúsené „krížom krážom po celom Sovietskom zväze, od ostrovov v Bielom mori po brehy Červeného mora, od polárneho kruhu k pláňam Strednej Ázie, od Murmasku a Vorkuty po Kazachstan, od centra Moskvy až po leningradské predmestia“.

Tak to aspoň definuje vo svojej slávnej knihe Gulag: História Američanka Anne Applebaumová a dodáva: „Časom, samozrejme, slovo gulag označovalo nielen správu koncentračných táborov, ale tiež samotný systém sovietskej otrockej práce vo všetkých podobách a variantách: pracovné, trestanecké, kriminálne a politické tábory, detské aj tranzitné tábory. A ešte omnoho viac: ,Gulag‘ sa stal vyjadrením celého sovietskeho represívneho systému, súboru procesov, ktorým väzni hovorievali ,mlynček na mäso‘ – zatknutie, vyšetrovanie, transport v nevykúrených dobytčích vagónoch, nútené práce, roky vo vyhnanstve, predčasná a zbytočná smrť.“

Podmienky v táboroch sa líšili podľa miesta aj doby. Od roku 1917 v nich zomreli milióny ľudí, presné číslo nie je možné určiť. Umierali na rôzne choroby, podvýživu, vysilenie, utýranie alebo ich zastrelili dozorcovia.

Aktívni politickí oponenti sovietskeho režimu tvorili medzi obeťami gulagu len malé percento. V lágroch väčšinou končili bez dôvodu všetci tí, ktorých štátna moc uznala za nedôveryhodných: roľníci, robotníci, inteligencia, vojaci, utečenci, príslušníci všetkých predstaviteľných národov a menšín – vrátane vtedajších československých občanov.

Dochoďjaga rovná sa musulman

Každý deň, v lete i v zime, keď teplota klesala až k mínus 50 stupňom, musel Ján Plovajko dochádzať niekoľko kilometrov z tábora za prácou v kameňolome či na odpratávanie snehu.

Bol športovec, doma pracoval na statku, ale aj napriek tomu v tábore rýchlo chradol. Po niekoľkých mesiacoch vážil len 40 kilogramov a nebol schopný ďalej pracovať.

Spoluväzni ho začali volať „dochoďjaga“, čo bol termín nesúci v Norillagu podobný význam ako „musulman“ v Osvienčime. Označoval vyčerpaného, ochabnutého väzňa, ktorý už prestal mať silu ďalej žiť.

Podobne ako mnoho ďalších československých občanov, Plovajka zachránil vznik československej vojenskej jednotky v ZSSR.

Plovajko sa spolu s ostatnými Čechoslovákmi okamžite prihlásil. Na základe toho ich z lágru pustili, no mohli sa pohybovať výlučne v Norilsku, kde čakali na ďalšie inštrukcie.

Nanešťastie, Plovajko musel znova nastúpiť na práce do platinových baní, a zrejme by nebol prežil, keby mu nepomohla mladá ruská lekárka, ktorá mu dala potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Vďaka tomu nabral síl a pribral.

Oslobodili ho 8. marca 1943 a potom spoločne s ďalšími päťdesiatimi Čechoslovákmi odišiel do Buzuluku. Zúčastnil sa bojov od Kyjeva až po Prahu.

V novembri 1943 zomrel jeho brat Vasil, ktorý rovnako ako Ján bol v gulagu.

Svojho strýka Ján Plovajko nikdy nenašiel. Po návrate domov žil v Trutnove a získal hodnosť plukovníka v. v.

Príbehy 20. storočia

Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?

Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!

Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri?
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  2. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Lídri farmárov? Jeden je spájaný so zločinom. A druhý?
  5. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  8. Tatranská mliekareň prosperuje aj vďaka spolupráci s Tescom
  9. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  10. Noerr advised on WebSupport deal
  1. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 15 427
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 507
  3. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 11 327
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 10 193
  5. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 8 848
  6. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 383
  7. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 945
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 523
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 3 787
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 566

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

NAKA obvinila konateľa Kiskovej firmy

Stíhanie sa týka firmy KTAG, ktorá si mala vypýtať neoprávnenú vratku DPH.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kde nechal Fico istoty?

Ani volič Smeru nevydrží všetko.

Neprehliadnite tiež

Fico: Žiadny rozkol v strane nie je, médiá si vymýšľajú (video)

Vyostrené vzťahy medzi premiérom a predsedom Smeráci popierajú.

Robert Fico

Farmári sa trápia, pôdu podľa nich ovláda zopár oligarchov

Do Bratislavy prišlo na protest do 140 strojov, z toho je vyše 100 traktorov.

Farmár z Mlynčekov Ján Vojtašák

Polícia žiadala železnice o kamerový systém na košickej stanici. Neuspela

Železnice sa odvolávajú na legislatívu a ochranu osobných údajov.

Na bezpečnosť bdejú kamery prevádzok súkromného investora.
Mapa miest, kde budú vo štvrtok protesty.

Firma, ktorá robila strop, čo sa zrútil: Čo my máme s kolaudáciou?

Podnikateľ sa trestným stíhaním ohrozený necíti: Ja som ples neorganizoval.

Možnou príčinou sú podľa šéfa stavebnej firmy staré pórobetónové stropy a nevykurovaná premrznutá budova.