Obyčajnými ľuďmi boli väčšinou vnímaní ako zvláštne a nepochopiteľné indivíduá. Hovorili to, čo sa ostatní politici báli povedať, alebo to, čo ostatní politici nechceli počuť. Najlepšiu pozíciu mali pri dohode o vzniku SDK pred parlamentnými voľbami 1998. Ich DS mala vtedy približne päťpercentnú podporu. Rozkol v strane a následný vznik Občianskej konzervatívnej strany preto vyvolával zhovievavé úsmevy a otázky typu – O čo im ide?
Nuž, o čo? Do volieb išli s heslom Nevoľte menšie zlo! S podporou osobností ako Milan Markovič, Fedor Gál alebo Tóno Popovič. Získali 9422 hlasov, čo znamenalo 0,32 percenta zo zúčastnených sedemdesiatich percent voličov. Pred nimi skončili napríklad Ľuptákovo Združenie robotníkov Slovenska alebo strana Žena a rodina. Takto to na Slovensku funguje.
Výsledok bol pre ich voličov sklamaním. Podľa lídrov však nebol prekvapením. Stranu neformovali na jedny voľby. Zatiaľ sa vrátili k pôvodným povolaniam. Na to, aby sa šli prihlásiť na úrad práce, nie je odkázaný ani jeden z nich.
