FOTO SME – MARCEL VLNA
Vrátil sa na Dermatovenerologickú kliniku vo Fakultnej nemocnici. V podkroví prastarej budovy na Mickiewiczovej ulici má vyhradenú malú miestnosť, v nej sa vyníma portrét Václava Havla ako prezidenta ČSSR a zbierka známok s portrétmi prezidentov a panovníkov všetkých kútov sveta.
„Dnes som zhodou okolností ešte učil po anglicky hovoriacich študentov, lebo dokonca aj takých má Lekárska fakulta UK a sanuje z nich niektoré svoje potreby. Čiže robím učiteľa v oblasti dermatovenerológie a lekára presne toho istého typu, teda so zameraním na kožné ochorenia.“
Spravil si štvorročnú parlamentnú prestávku, ale: „Lekári majú tú výsadu, že si môžu ponechať minimálny úväzok, aby nestratili kontakt s odborom. A tak som napríklad v zime, keď sa kolegovia z fakulty išli lyžovať, chodil skúšať študentov.“ Síce skúša prísne a ani trojku nedáva grátis, ale študent musí byť „drzý, ‚blbý‘ a vyzývavý“, aby zo skúšky vyletel.
Mao Ce-tung, Brežnev, Cuper v zahraničí
Doma nad knižnicou má portrét Ronalda Reagana. „To bol človek, ktorý prestal robiť dohody so zlom. Vďaka nemu mám slobodu. Nie preto, že sa Nixon chodil bozkávať s Mao Ce-tungom, alebo Brandt s Brežnevom.“ Cíti zodpovednosť voči národom, ktoré ešte sú pod vplyvom zla. Preto ako predseda parlamentnej delegácie pri OBSE a podpredseda Medziparlamentnej únie odmietal uzmierovanie s Lukašenkom a odmieta ho s Miloševičom. Nezaprie v sebe amerikanofila: „Počas tých štyroch rokov som mal to šťastie zistiť, že okrem neuveriteľne slizkých, hmlu a blato vypúšťajúcich takzvaných spojencov, ako sú Francúzi, Taliani, Gréci, ale občas aj Briti a Nemci. Našťastie ešte existujú chlapci z Ameriky!“
S pravdepodobným blízkym vstupom do EÚ súhlasí, pretože nič lepšie nie je na sklade. „Ale nechcem Európu ako štruktúru, v ktorej môžem ovplyvniť jednu päťdesiatinu, ale bude mi predpisovať deväťdesiat percent života. To ďakujem. Ale keď sa pozerám na dnešnú Európu, tak si hovorím – Však na Honolulu je z Washingtonu ďalej ako z Bratislavy, a je to päťdesiaty štát. Čo keby sme boli my päťdesiaty prvý?“
Nepovažuje všetkých bývalých kolegov poslancov z HZDS za stratené prípady. Ján Cuper ho napríklad dojal, keď zahlasoval za všetky tri prezidentom vrátené zákony o komunizme. „Spoznal som ho v medziparlamentnej únii a on je paradoxne iný, ako ho ľudia poznajú na mikrofón. Má záujem o mnoho vecí, nerobí mu zaťažko počas voľného dňa zasadania vyjsť si do múzea, do chrámu, kde sa vyberá vstupné. Prechádzal som sa s ním po Versailles, videli sme Trianon. On má záujem o knihy a kupuje si ich! A dokonca ich aj číta!“
A ešte k voľbám a súkromiu
„Z môjho pohľadu dopadli voľby veľmi dobre.“ Partia, ktorá si rozdelila moc a chopila sa vlády, má podľa Osuského na to z hľadiska elementárnej spravodlivosti väčší nárok ako ten, kto sa „ovešal vavrínmi víťazstva už na bilbordoch pred voľbami“. Po štyroch rokoch práce v parlamente má pocit, že k imidžu politiky na Slovensku prispel s kolegami aspoň toľko, že môže zaspávať pokojne a nemá pocit zmaru. „Vedomie, že tam síce bude Ševc, ale nebude tam Slota s Malíkovou, je príjemný balzam na utrpené rany. A že tam po tom vyvádzaní nebude SDĽ a najmä Magvaši a Koncoš, je tiež dobrý pocit.“
V týchto dňoch sa OKS chystá na komunálne voľby. Miestne organizácie majú slobodu rozhodovania. „Nedávame im rady, s kým áno a sami vedia, s kým nemajú.“
O súkromí hovorí opäť dlhým monológom: „Mám ženu, ktorá je majster sveta v hospodárení. Ktorej neprekáža, že nemáme auto a nemáme chatu. Mám ženu, ktorej prekáža, že nemáme byt. Zatiaľ, čo väčšina mesta si kúpila byt za, preženiem, šesťdesiattisíc, náš dom sa ocitol v reštitúcii a do kúpy vlastného vrazím všetko, čo som zarobil ako poslanec, plus úspory.“ A prečo nemá ako jeden z posledných politikov mobil? „Zo zásady. Kto ma potrebuje, ten ma zoženie aj na normálnom telefóne. Sme dvaja takí exoti, dokonca z jednej ulice. Fero Mikloško a ja. Obaja nemáme mobil, obaja nemáme vodičák. Ja, na rozdiel od neho, mám televízor. Len ho veľmi nepozerám.“
MARCEL VLNA
