BRATISLAVA. Ľudia zo Slovenska i iných krajín si budú môcť vyskúšať strastiplnú cestu dvoch slovenských židov Rudolfa Vrbu a Alfreda Wetzlera, ktorí pred 70 rokmi dokázali uniknúť z koncentračného tábora Osvienčim.
Od tohto roku sa bude každoročne konať Vrba-Wetzler Memorial, ktorý bude nielen pripomínať historickú udalosť, ale takisto upozorňovať na to, aby sa podobné udalosti, aké sa stali v Osvienčime, už nikdy nezopakovali.
Začnú už v auguste
Ako na tlačovej konferencii v Bratislave informovali organizátori projektu, ľudia budú môcť prejsť presne tú istú trasu, akou sa Vrba a Wetzler dostali v roku 1944 z koncentračného tábora až do Žiliny.
"Chceme, aby si ľudia rôznych vierovyznaní, rôzneho politického presvedčenia fyzicky vyskúšali, čo títo dvaja páni dokázali a aby sa na tejto ceste zamysleli nad tým, kde žijú, aké sú ich korene, aké sú korene Európy," uviedol jeden zo spoluorganizátorov Fedor Gál.
Autorkou myšlienky bola dnes už nebohá dcéra Rudolfa Vrbu Zuzana. "Chcela, aby ľudia nezabudli na to, čo otec dokázal," dodal Gál.
V tomto roku sa projekt začne v auguste akýmsi "skúšobným pochodom". "Chceme si to prejsť a vyskúšať. Nechceme totiž, aby sa budúci rok vydalo príliš veľa ľudí na príliš neznámu trasu," prezradil Gál s tým, že v tomto roku by sa na pochode malo zúčastniť 30 - 40 ľudí.
"Od budúceho roka by to mali byť už stovky ľudí a na konci trasy v Žiline by sa mali konať aj konferencie, prednášky, koncerty i projekcie filmov, ktoré sa tematicky venujú nebezpečenstvu xenofóbie a antisemitizmu," dodal.
K myšlienke projektu sa už podľa Gála pripojili nielen židovské obce, ale aj mnohé nadácie a kultúrne inštitúcie. Projekt podporuje aj lekár Pavel Traubner, ktorý obidvoch osobne poznal a Alfreda Wetzlera dokonca liečil.
"Myslím si, že je potrebné spomínať na to, čo dokázali i na tragédiu, ktoré sa stala počas Slovenského štátu v rokoch 1939-1944 pri deportáciách Židov stala," uviedol zástupca židovskej menšiny vo výbore pre národnostné menšiny a etnické skupiny (VNMES).
Tri týždne na úteku
Pred 70 rokmi, 7. apríla 1944, sa dvom slovenským židom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi podarilo utiecť z prísne stráženého nacistického vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau.
Podporení odbojovým hnutím v tábore chceli svojím svedectvom zabrániť ďalším deportáciám.
Po troch týždňoch na úteku, 25. apríla 1944, prišli do Žiliny, kde bola na základe ich výpovedí na pôde tamojšej židovskej náboženskej obce spísaná detailná, 32-stranová správa o fungovaní a podstate najväčšieho nacistického tábora smrti.
Svet, vrátane najvyšších politických a náboženských predstaviteľov, sa tak vďaka Vrbovej a Wetzlerovej správe dozvedel hrôzostrašnú pravdu o Osvienčime.
