BRATISLAVA. Nebezpečné búrky, povodne a prívalové povodne by už čoskoro nemali byť tak veľkou hrozbou pre Slovensko ako doteraz.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) plánuje výrazné rozšírenie siete automatických meracích staníc.
Zahustená sieť by mala poskytnúť dosiaľ chýbajúce operatívne informácie o počasí, ktoré sú potrebné pre predpovedné a výstražné systémy.
Momentálne má SHMÚ v prevádzke 34 automatických staníc, teda takých, ktoré dodávajú nepretržite údaje.
V priebehu tohto a budúceho roka má pribudnúť sedemdesiat ďalších. TASR o tom informoval riaditeľ ústavu Martin Benko.
Pôjde o automatické zrážkomerné a automatické meteorologické stanice.
Predpovede povodní a búrok
"Očakávame výrazné skvalitnenie monitoringu, čo by sa malo prejaviť v skvalitnení výstrah a predpovedí," oznámil riaditeľ.
Objasnil, že pôjde najmä o predpovede, ktoré sa týkajú povodní, prívalových povodní a búrok.
Odborný pracovník SHMÚ Branislav Chvíla vysvetlil, že rozšírením automatických staníc sa zabezpečí vyššia dostupnosť údajov o zrážkovej činnosti nad územím Slovenska v reálnom čase.
Informácie z automatických staníc sú podľa neho nevyhnutné pre operatívny výpočet zrážkovo-odtokovej bilancie územia predpovednou povodňovou službou.
"Automatizáciou sa zároveň odbúrajú subjektívne chyby manuálneho merania," doplnil.
Medzery na Turci a na juhu
Riaditeľ SHMÚ priznal, že súčasné rozloženie automatických staníc je nerovnomerné a existuje viacero medzier.
Jedna z nich je podľa neho v okolí Martina a Ružomberka. Najbližšie automatické stanice totiž sú v Dolnom Hričove a Liptovskom Mikuláši.
Ďalšou medzerou je potom napríklad aj juh stredného Slovenska.
"Sú tu dlhé tiahle doliny, z ktorých môže byť v lete v každej iné počasie," priblížil Benko. Manuálne stanice na tomto území pritom situáciu neriešia.
"Pre varovanie pred nebezpečnými poveternostnými javmi je dôležité, aby sme mali údaje nepretržite, aby sme sa čo najskôr dozvedeli, že je tam počasie, ktoré sa vymyká štandardu," uviedol riaditeľ SHMÚ.
Sieť klimatologických staníc sa bude zahusťovať v rámci budovania Povodňového varovného a predpovedného systému POVAPSYS.
Zámer tohto projektu bol schválený vládou ešte v roku 2000 ako súčasť Programu protipovodňovej ochrany do roku 2010. Programom sa tiež zaoberala Rada obrany štátu.
