Ivan Gašparovič podľa Ivana Trimaja nesmie urobiť rozhodnutie, ktoré nadobudne právnu silu po skončení jeho obdobia.Smer potešil Harabina výberom kandidátov na ústavných sudcov
BRATISLAVA. Prezident Ivan Gašparovič nesmie robiť rozhodnutia, ktoré nadobudnú právny účinok po skončení jeho funkčného obdobia, myslí si ústavný právnik a bývalý sudca federálneho ústavného súdu Ivan Trimaj.
Vyjadril sa tak v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Trom sudcom vyprší mandát 4. júlaÚstavný súd
Ako sa menia
trom ústavným sudcom vyprší mandát 4. júla,
končia Ján Auxt, Ján Luby a Juraj Horváth,
Luby s Horváthom patria medzi sudcov, ktorí nevyhovujúHarabinovi. Podával na nich aj trestné oznámenia,
parlament predloží prezidentovi šesťnávrhov, z ktorých vyberie troch,
poslanci Smeru vo štvrtok zvolili piatich, väčšina z nich má blízko k Harabinovi,
šiesteho budú voliť v máji,
prezident Gašparovič sa zatiaľ nevyjadril, či bude nových ústavných sudcov vyberať on. Niektorí experti mu to neodporúčajú.
"Súčasný prezident má robiť bežné rozhodnutia do 15. júna, v zásadných rozhodnutiach by sa mal spojiť s budúcim prezidentom a konzultovať s ním, ale nie je viazaný názorom budúceho prezidenta. Ale to všetko sa týka tých rozhodnutí, ktoré sa stanú účinné ešte do 15. júna. Nesmie podľa mojej mienky urobiť rozhodnutie, ktoré nadobudne právnu silu po skončení jeho funkčného obdobia," povedal Trimaj.
Nesúhlasí s názorom, že rozhodovať o menovaniach má ten prezident, ktorý je v úrade v čase, keď dostane na stôl návrh. Takýto názor podľa Trimaja povyšuje návrh nad rozhodnutie.
"Tým rozhodujúcim časom môže byť len okamih rozhodnutia prezidenta," hovorí.
Dodal, že účinky rozhodnutia nastanú v prípade kandidátov na sudcov Ústavného súdu najskôr 4. júla, kedy sa skončí funkčné obdobie trom sudcom Ústavného súdu.
Problém môže byť aj u kandidátovPri otázke vymenovania kandidátov na ústavných sudcov vidí ústavný právnik Ján Drgonec problém skôr na strane samotných kandidátov než u prezidenta.
Ako povedal Drgonec v relácii, podľa Ústavy sa sudca Ústavného súdu ujíma funkcie zložením sľubu.
Gašparovič môže kandidátov podľa Drgonca síce vymenovať, lenže ak zložia sľub skôr, ako uplynie funkčné obdobie odchádzajúcim sudcom, tak nebude na ústavnom súde 13 sudcov, ale 16.
"Nemôžu zložiť sľub bez toho, aby sa dopustili úmyselného porušenia Ústavy," povedal Drgonec s tým, že odložiť sľub sa podľa jeho názoru nedá.
"Súčasťou jednej právomoci je možnosť vyvolať právny účinok a prezident Gašparovič dnes nemá možnosť vyvolať právny účinok uplatnenia svojej rozhodovacej právomoci vo veci menovania sudcov Ústavného súdu," doplnil.
Stiahne vedenie Ústavného súdu?Rozhodnutím Ústavného súdu v kauze Čentéš o tom, že hlava štátu má právo vymenovať alebo nevymenovať navrhovaného kandidáta, sa bude musieť podľa Trimaja riadiť aj nový prezident Kiska.
"Výklad podaní Ústavného súdu je všeobecne záväzný a má takú istú silu, ako má Ústava," vysvetlil.
Nový prezident bude mať podľa Drgonca právomoc stiahnuť z funkcie vedenie Ústavného súdu.
"Ústava zaručuje neodvolateľnosť sudcu Ústavného súdu, ale nie neodvolateľnosť funkcionárov," povedal s tým, že Kiska by mohol kedykoľvek odvolať predsedníčku alebo podpredsedu Ústavného súdu.
"V zásade taká možnosť existuje," dodal.
