Súťaž o najlepšie rozhodnutia súdov môže napraviť pošramotenú povesť justície, verí právnik Tomáš Kamenec.
BRATISLAVA. Keď v septembri 2002 vyšiel v denníku SME článok Milionársky klan Lexovcov, jeho autori Daša Matejčíková a Roman Krpelan nečakali, že povedie k vyše desaťročnému súdnemu sporu.
„Pri písaní sme vychádzali najmä z otvorených zdrojov, všetko bolo overiteľné. Nemysleli sme si, že môže byť z toho problém,“ spomína po rokoch dnes už bývalý redaktor denníka Roman Krpelan.
Opisovali, ako sa bývalý minister poslednej prednovembrovej a prvej ponovembrovej vlády Vladimír Lexa dostal k majetku, aj dohady o majetku jeho syna, exriaditeľa tajnej služby z mečiarovskej éry Ivana Lexu.
Článok vyšiel krátko potom, ako policajti priviezli Ivana Lexu z Juhoafrickej republiky po štyroch rokoch na úteku.
Pol roka po vyjdení článku Lexa starší noviny zažaloval a žiadal odškodnenie 33-tisíc eur za zásah do svojich práv. Napádal najmä už predtým zverejnené informácie a prekážalo mu aj slovo klan.
„Spomínam si, že pán Lexa bol útočný a články vnímal ako honbu na celú jeho rodinu,“ hovorí Krpelan.
Jedenásť rokov
Lexa v. SME
Chronológia sporu
- september 2002: vyšiel článok v denníku SME;
- marec 2003: Vladimír Lexa podal na súd žalobu;
- marec 2009: Okresný súd Bratislava rozhodol, že denník sa musí ospravedlniť;
- apríl 2011: Krajský súd Bratislava prisúdil Lexovi aj odškodnenie 7000 eur;
- jún 2013: Najvyšší súd rozsudok zrušil, dal prednosť právu na slobodu prejavu;
- o spore bude ešte raz rozhodovať krajský súd.
Súdy rozhodovali roky. Okresný súd najskôr v roku 2009 prikázal denníku sa len ospravedlniť.
Po dvoch rokoch bratislavský krajský súd priznal Lexovi aj odškodnenie 7000 eur. Zvrat v spore nastal vlani na Najvyššom súde.
Senát Rudolfa Čirča, Ladislava Gorásza a Ivana Machynyaka sa priklonil k právu na slobodu prejavu. Rozsudok krajského súdu zrušil, ten tak musí rozhodnúť znovu.
Sudcovia Najvyššieho súdu podrobne vyargumentovali, prečo sa tak rozhodli.
Pripomenuli viac ako desiatku rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva a okrem iného pripomenuli, že sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a to aj pri informáciách, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú.
„Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti,“ odcitovali štrasburský súd.
Verdikt si najskôr médiá nevšimli, až teraz naň upozornila súťaž časopisu Trend o Judikát roka.
Hlavným dôvodom, prečo Čirčov senát historicky prvé ocenenie získal, bola silná argumentácia. Cenu si sudcovia prevzali minulý týždeň.
Právny zástupca Lexu Július Jánošík neodpovedal, či aj on považuje verdikt za výnimočne dobre vyargumentovaný.
Šanca pre justíciu
Naopak, Tomáš Kamenec, ktorý zastupuje denník SME, vyzdvihol najmä to, že z rozhodnutia možno vyčítať aj aplikáciu hodnôt slobody a demokratického právneho štátu.
Kamenec verí, že takáto súťaž môže byť inšpiráciou pre sudcov a právnikov a môže napraviť pošramotenú dôveryhodnosť a povesť slovenskej justície.
Trend súťaž vysvetľuje práve tak, že chcel upozorniť na pozitívnu prácu sudcov.
„Ak totiž dá spoločnosť najavo, že si váži kvalitné rozhodnutia súdov, verím, že budú pribúdať,“ vraví zástupkyňa šéfredaktora Zuzana Petková.
Trend prišiel so súťažou v čase, keď je dôveryhodnosť justície na dne. Sudcovia sú polarizovaní, vyhýbajú sa verejnej diskusii.
Organizátorom súťaže sa aj po tejto stránke podarilo niečo neobvyklé. Zapojili aj sudcov, hoci podľa Petkovej to nebolo jednoduché.
„Viacerých som musela osobne presviedčať, že nám ide o dobrú vec. Vidno, že u nás zavládla medzi sudcami atmosféra nedôvery, podozrievania a strachu.“
Pred rozhodnutím odbornej poroty skupina odborníkov a sudcov hľadala zaujímavé rozsudky. Pomáhali s tým sudcovia z tábora kritikov súčasných pomerov, ale aj z toho nekritického.
„Príjemne ma prekvapilo, že sa rozhodovali nie podľa toho, z akej skupiny je sudca podpísaný pod rozsudkom, ale naozaj podľa kvality,“ tvrdí Petková s tým, že právnici priznávali, že nájsť kvalitné rozhodnutia je problém.
Aj preto organizátori neohraničili súťaž len na minulý rok, ale na posledné štyri roky.
Dávky a smrteľná nehoda
Nakoniec komisia vyberala z pätnástich rozhodnutí.
Okrem víťazného rozhodnutia aj druhé pochádza z Najvyššieho súdu. Senát predsedníčky Eleny Závadskej rozhodol v prospech občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému úrady na základe ministerskej smernice pozastavili vyplácanie dávok.
Na treťom mieste skončilo rozhodnutie senátu Antónie Kandravej z prešovského krajského súdu.
Senát rozhodol o tom, že predmetom poistného krytia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla môže byť aj náhrada nemajetkovej ujmy za usmrtenie blízkej osoby pri nehode.
Kto vyberal Judikát roka
- Iva Brožová, Najvyšší súd České republiky
- Marek Števček, Ministerstvo spravodlivosti SR
- Peter Šufliarsky, Generálna prokuratúra SR
- Katarína Čechová, AK Čechová & Partners
- Jozef Vozár, Slovenská akadémia vied
- Elena Závadská, Najvyšší súd SR
- Jaroslav Ružička, AK Ružička Csekes
- Dušan Čimo, Krajský súd Trnava
- Dana Bystrianska, Združenie sudcov Slovenska
- Pavel Nechala, Transparency International
- Peter Kresák, Paneurópska vysoká škola
- Gabriela Dobrovičová, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Helena Barancová, Trnavská univerzita
- Eva Babiaková, Najvyšší súd SR
- Jaroslav Ivor, Paneurópska vysoká škola
Aj po rokoch je politikom
Senát Najvyššieho súdu upozornil aj na to, že písať o privatizácii za Vladimíra Mečiara je stále dôležité.
BRATISLAVA. Článok o Lexovcoch približoval to, ako zbohatli. Redaktori písali aj o privatizácii firiem Mlyny a cestovinárne Piešťany a Gemerský mlyn.
Vladimír Lexa sa bránil, že nikdy a nič neprivatizoval a tvrdil, že na privatizácii sa zúčastnil iba ako spoločník obchodnej spoločnosti. Popieral aj psychický nátlak na majiteľov Gemerského mlyna či špeciálne zaobchádzanie zo strany Fondu národného majetku.
Zatiaľ čo tento, ale aj iné Lexove argumenty pred okresnou sudkyňou Zuzanou Doricovou a krajským senátom Márie Šramkovej obstáli, senát Najvyššieho súdu ich vyhodnotil inak.
Senát tiež odmietol argumentáciu nižších súdov, že Lexa starší už nie je osobou verejného záujmu len preto, že v roku 2002 už desať rokov nepôsobil v politike.
Najvyšší súd pripomenul, že bol dvakrát členom vlády. Verejný záujem umocnili podľa senátu aj informácie, že jeho syn, exriaditeľ SIS Ivan Lexa, disponoval podľa juhoafrického podsvetia v zahraničí majetkom v hodnote vraj od ôsmich do desiatich miliónov dolárov.
Čirčov senát nesúhlasil ani s tvrdením, že informácie o privatizácii neboli vo verejnom záujme, pretože odvtedy prešli roky.
„Otázky týkajúce sa tohto procesu, najmä jeho transparentnosť, zákonnosť a férovosť, boli a sú z povahy veci predmetom verejného záujmu, pričom diskusiu o nich treba považovať za neukončenú, stále aktuálnu a všeobecne prospešnú,“ píše sa vo verdikte.
Nižším súdom vyčítal aj to, že sa nezaoberali tým, čo z napadnutých údajov bol fakt a čo hodnotiaci úsudok. Naopak, na niekoľkých stranách rozoberá fakty a hodnotiace úsudky a vysvetľuje, prečo treba ochraňovať právo novinárov na slobodu prejavu.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
