SME

Ako vyzeral život Rómov na Šariši začiatkom minulého storočia

Etnograf Jozef Kolarčík-Fintický vo vyše dvesto fotografiách dokumentoval tradície a zvyky tamojších Rómov.

Rómovia z DrienovaRómovia z Drienova (Zdroj: Krajské múzeum v Prešove)

BRATISLAVA. Dobové fotografie etnografa a folkloristu Jozefa Kolarčíka – Fintického dnes dokumentujú, ako vyzeral život Rómov v okolí Prešova začiatkom minulého storočia.

V jeho pozostalosti zostalo takmer 550 fotografií, asi dvesto z nich zobrazuje život rómskej menšiny na východe republiky. Zachytávajú predovšetkým rómskych muzikantov, táborenie, či podomové predaje a trhy.

Občianske združenie In Minorita pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov pripravilo v Krajskom múzeu v Prešove inštaláciu jeho fotografií rómskych komunít z okolia Prešova v rokoch 1930 - 1960 a inštaláciu panelovej výstavy Príbehy z fotografií. Informovala o tom kurátorka výstavy a etnografka Zuzana Kumanová.

SkryťVypnúť reklamu

Drienov

V Kolarčíkovej fotografickej pozostalosti je niekoľko fotografií Rómov z Drienova. Ide predovšetkým o zábery z výroby nepálených tehál – „vaľkov“. Obyvatelia obce sa zhodujú na tom, že práve Rómovia sa tejto výrobe venovali, aj pôvodná rómska osada bola pod kopcom, kde sa ťažila ílovitá „biela“ hlina vhodná na „vaľky“.

drienov_res.jpg

Rómovia počas výroby nepálených tehál

Jarovnice

Pohľad na najväčšiu rómsku osadu na Slovensku Jarovnice sa výrazne odlišuje od záberov dreveníc z diel Jozefa Kolarčíka – Fintického. V obci zachytával najmä tamojších muzikantov počas medzivojnového obdobia. jarovnice_res.jpg

Rómovia z Jarovníc, snímka z roku 1932

img_1216_zm_r4145_res.jpg

Pohľad na osadu v Jarovniciach dnes
FOTO: o. z. In Minorita

Petrovany

Snímky z Petrovian označil šarišský etnograf ako „Ochojova rodina“ alebo „rodina primáša Mača“. Ochoj a Mačo boli príbuzní. V dedine dodnes žijú potomkovia týchto Rómov, ktorí na nich spomínajú. Mačo, vlastným menom Ján Makula (narodený 1900), mal so svojou manželkou Máriou Gabčovou prezývanou Baboka asi osem detí.

SkryťVypnúť reklamu

petrovany_res.jpg

"Ochojova rodina" z Petrovian

petrovany2_r167_res.jpg

Potomok primáša Mača z Petrovian

Rožkovany

Kolarčík-Fintický pravdepodobne dobre poznal obyvateľov rožkovianskej osady, približne v roku 1953 nafotil viacero portrétov tamojších Rómov. Súčasní obyvatelia osady si ale na svojich predkov dnes nespomínajú.

rozkovany-old_r460_res.jpg

Život Rómov v 50-tých rokoch v Rožkovanoch

rozkovany2_r3707_res.jpg

Chatrč v Rožkovanoch
FOTO: o. z. In Minorita

481-12_res.jpg

Rómski muzikanti z Petrovian, pravdepodobne ide o kapelu primáša Bertíka

481-23_res.jpg

Podomový predaj metiel v Šarišskej Porube

481-06_res.jpg

Portrét kováča z Drienova, pravdepodobne ide o Jána Gábora (narodený okolo roku 1890)

Písomná pozostalosť a fotografie Jozefa Kolarčíka-Fintického sú uložené v Slovenskej národnej knižnici v Martine a niektoré fotografie sú v majetku Krajského múzea v Prešove. Reprodukcia dobových fotografií je možná vďaka láskavému súhlasu oboch inštitúcií.

SkryťVypnúť reklamu

Kto bol Jozef Kolarčík-Fintický

Zaujímal sa najmä o šarišský folklór.

Jozef Kolarčík-Fintický sa narodil v roku 1899 v Malom Šariši neďaleko Prešova. Pôsobil ako dedinský učiteľ vo Finticiach, viedol spevokol, zbieral ľudových piesní a slovesnosti, zaujímal sa o rómske tradície a zvyky.

Najviac ho zaujal šarišský folklór, spočiatku iba ľudové piesne z Fintíc a Malého Šariša. Postupne sa jeho záujem rozšíril na celý región Šariša. Pozornosť potom venoval zbieraniu a zapisovaniu rusínskych piesní z okolia Makovice od Bardejova k Humennému a rómskemu folklóru.

Rudolf Sivý

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  2. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  2. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  3. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  4. Fico škodí ekonomike, na reformy roky kašľal
  5. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  6. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  7. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  8. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 15 412
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 088
  3. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 7 041
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 768
  5. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 086
  6. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 923
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky? 2 602
  8. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 527
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Boston Bruins: ONLINE prenos zo zápasu NHL.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Boston Bruins.


Radosť hráčov Chelsea.

Chelsea bojuje o Ligu majstrov, prebojovala sa na štvrté miesto.


Júki Cunoda.

Pozrite si časový harmonogram a TV program Veľkej ceny Japonska.


Stephen Bunting.

Michael van Gerwen do deviateho večera nenastúpil.


SkryťZatvoriť reklamu