BRATISLAVA. Dobové fotografie etnografa a folkloristu Jozefa Kolarčíka – Fintického dnes dokumentujú, ako vyzeral život Rómov v okolí Prešova začiatkom minulého storočia.
V jeho pozostalosti zostalo takmer 550 fotografií, asi dvesto z nich zobrazuje život rómskej menšiny na východe republiky. Zachytávajú predovšetkým rómskych muzikantov, táborenie, či podomové predaje a trhy.
Občianske združenie In Minorita pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov pripravilo v Krajskom múzeu v Prešove inštaláciu jeho fotografií rómskych komunít z okolia Prešova v rokoch 1930 - 1960 a inštaláciu panelovej výstavy Príbehy z fotografií. Informovala o tom kurátorka výstavy a etnografka Zuzana Kumanová.
Drienov
V Kolarčíkovej fotografickej pozostalosti je niekoľko fotografií Rómov z Drienova. Ide predovšetkým o zábery z výroby nepálených tehál – „vaľkov“. Obyvatelia obce sa zhodujú na tom, že práve Rómovia sa tejto výrobe venovali, aj pôvodná rómska osada bola pod kopcom, kde sa ťažila ílovitá „biela“ hlina vhodná na „vaľky“.
Rómovia počas výroby nepálených tehál
Jarovnice
Pohľad na najväčšiu rómsku osadu na Slovensku Jarovnice sa výrazne odlišuje od záberov dreveníc z diel Jozefa Kolarčíka – Fintického. V obci zachytával najmä tamojších muzikantov počas medzivojnového obdobia.
Rómovia z Jarovníc, snímka z roku 1932
Pohľad na osadu v Jarovniciach dnes
FOTO: o. z. In Minorita
Petrovany
Snímky z Petrovian označil šarišský etnograf ako „Ochojova rodina“ alebo „rodina primáša Mača“. Ochoj a Mačo boli príbuzní. V dedine dodnes žijú potomkovia týchto Rómov, ktorí na nich spomínajú. Mačo, vlastným menom Ján Makula (narodený 1900), mal so svojou manželkou Máriou Gabčovou prezývanou Baboka asi osem detí.
"Ochojova rodina" z Petrovian
Potomok primáša Mača z Petrovian
Rožkovany
Kolarčík-Fintický pravdepodobne dobre poznal obyvateľov rožkovianskej osady, približne v roku 1953 nafotil viacero portrétov tamojších Rómov. Súčasní obyvatelia osady si ale na svojich predkov dnes nespomínajú.
Život Rómov v 50-tých rokoch v Rožkovanoch
Chatrč v Rožkovanoch
FOTO: o. z. In Minorita
Rómski muzikanti z Petrovian, pravdepodobne ide o kapelu primáša Bertíka
Podomový predaj metiel v Šarišskej Porube
Portrét kováča z Drienova, pravdepodobne ide o Jána Gábora (narodený okolo roku 1890)
Písomná pozostalosť a fotografie Jozefa Kolarčíka-Fintického sú uložené v Slovenskej národnej knižnici v Martine a niektoré fotografie sú v majetku Krajského múzea v Prešove. Reprodukcia dobových fotografií je možná vďaka láskavému súhlasu oboch inštitúcií.
Kto bol Jozef Kolarčík-Fintický
Zaujímal sa najmä o šarišský folklór.
Jozef Kolarčík-Fintický sa narodil v roku 1899 v Malom Šariši neďaleko Prešova. Pôsobil ako dedinský učiteľ vo Finticiach, viedol spevokol, zbieral ľudových piesní a slovesnosti, zaujímal sa o rómske tradície a zvyky.
Najviac ho zaujal šarišský folklór, spočiatku iba ľudové piesne z Fintíc a Malého Šariša. Postupne sa jeho záujem rozšíril na celý región Šariša. Pozornosť potom venoval zbieraniu a zapisovaniu rusínskych piesní z okolia Makovice od Bardejova k Humennému a rómskemu folklóru.
Rudolf Sivý

Beata
Balogová
