Za kovový šrot už ľudia v zberniach hotovosť nedostanú.
BRATISLAVA. Tisíce ton odpadkov, ktoré sa povaľujú po krajine, začnú obce efektívnejšie likvidovať.
Ministerstvo životného prostredia si to sľubuje od nového zákona o odpadoch, ktorý má nahradiť trinásť rokov starú normu a ktorý predkladá do pripomienkového konania.
Čierne skládky, ktorých je podľa ministerstva na Slovensku okolo dvetisíc, dnes obce aj pre nedostatok peňazí likvidujú zriedka. Ministerstvo preto prichádza s nástrojom, ktorý im má pomôcť.
Z poplatku, ktorý platí zhruba 120 oficiálnych skládok odpadov obciam za umiestnenie v ich katastri, dostanú po novom tieto samosprávy už iba 60 percent a zvyšok poputuje na účet Environmentálneho fondu.
Obce mechanizmu neveria
„Časť nákladov na likvidáciu čiernych skládok vo forme prác budú naďalej znášať mestá a obce, no náklady s odvozom a umiestnením odpadu na oficiálnu skládku už budú hradené z tohto fondu,“ hovorí minister životného prostredia Peter Žiga. Uvoľniť sa tak má päť miliónov eur.
Samosprávy sa obávajú, že táto suma im nepostačí a so smetiskami si finančne ani personálne neporadia.
„To nie je o nejakom smetisku v dedine, to sú skládky po celom chotári, často na poliach, v lesoch, dokonca v jaskyniach,“ hovorí podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. ZMOS chce presadiť, aby zodpovednosť za smetiská znášal štát alebo vlastníci pozemkov.
„Zničiť skládku vieme oveľa efektívnejšie prostredníctvom ľudí, ktorí žijú v obciach, ako cez administratívnych pracovníkov na okresných úradoch alebo cez vlastníkov pozemkov, ktorých niekedy nevieme identifikovať alebo nie sú na Slovensku,“ oponuje Žiga.
Skeptický je aj aktivista Rudolf Pado zo združenia Tatry, ktorý s čiernymi skládkami roky bojuje. Tvrdí, že odhady ministerstva o počte smetísk sú veľmi podhodnotené a ich skutočný počet môže byť osem až desaťtisíc.
Mnohé skládky podľa neho vznikajú práve preto, že obce si neplnia povinnosti.
„Vieme, že má byť zavedený separovaný zber papiera, skla, plastov, kovov, dvakrát ročne sa musia zbierať nebezpečné zložky a objemné odpady a že je zakázané ukladať na skládky biologicky rozložiteľné odpady, väčšina samospráv to však stále vôbec nerobí.“
Za šrot len na účet
Ministerstvo priznáva, že na Slovensku sa dnes vytriedi a zhodnotí iba 26 percent komunálneho odpadu. Nový zákon podľa úradníkov zmení aj to.
„Obce v súčasnosti doplácajú na triedenie odpadu asi 30 miliónov eur, no podľa nových pravidiel už budú náklady na likvidáciu tohto odpadu znášať výrobcovia a dovozcovia,“ vysvetľuje Žiga.
Pre tých totiž zákon po vzore Európskej únie zavádza povinnosť postarať sa o svoje výrobky aj po ich vyhodení. Ak ich ľudia a samosprávy vytriedia, firmy ich na svoje náklady zhodnotia cez „organizácie zodpovednosti výrobcov“, ktoré si založia.
Čím viac tak domácnosti vyseparujú, tým menšie náklady budú obce s likvidáciou odpadov mať a to sa premietne aj do nižších poplatkov za smeti, plánuje ministerstvo.
Poplatok sa zníži aj o ďalšiu zložku. Nebude už obsahovať paušálnu časť za drobný stavebný odpad, za ten si po novom zaplatí každý po jeho dovezení na zberný dvor.
Ministerstvo v zákone upúšťa od zámeru zakázať výkup kovového šrotu od fyzických osôb, ktorým chcelo znížiť kriminalitu.
Podmienky však sprísňuje, kovošroty budú musieť odpad týždeň skladovať pred kamerami, peniaze už ľuďom nebudú vyplácať v hotovosti, ale iba platbou na účet. Toto opatrenie tak sťaží výkup šrotu od najchudobnejších komunít.
„Odkiaľ títo ľudia majú železný šrot, keď sú bezdomovci, z bezdomova?“ pýta sa Žiga.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
