Na každého žiaka štát prispeje stanovenou sumou. Dôraz sa bude klásť na skvalitnenie výučby cudzích jazykov a informatizáciu školstva, vláda chce vychádzať z projektu Milénium. Zavedie sa štátna maturita. Cieľom tiež je postupné zrušenie prijímacích skúšok.
Učitelia by mali byť lepšie ohodnotení, ale podľa kvality svojej práce. Školy by mali byť verejnoprávne a samosprávne inštitúcie, vláda bude podporovať rovnosť všetkých zriaďovateľov škôl rovnako.
Vláda bude zvyšovať prostriedky na vzdelávanie, aby sa postupne priblížili priemeru v krajinách Európskej únie.
Vysokoškolské vzdelávanie by sa v priebehu 5- 6 rokov malo sprístupniť všetkým občanom. Zavedú sa príspevky študentov denného aj externého štúdia. Vláda bude tiež zvyšovať dotácie do vysokého školstva zo štátneho rozpočtu s cieľom dosiahnuť postupne úroveň zodpovedajúcu krajinám OECD. Osobitnú pozornosť bude vláda venovať zlepšeniu systému sociálnej podpory študentov s cieľom zaviesť účinný systém študentských pôžičiek. Za veľmi dôležité vláda pokladá dobré fungovanie Akreditačnej komisie. V prvom roku volebného obdobia bude vytvorená maďarská univerzita.
Niektoré ciele sú príliš ambiciózne
Martina Kubánová, analytička SGI – Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, považuje programové vyhlásenie vlády za pozitívne, je podľa nej istou kombináciou kontinuity a ambicióznosti.
„Kontinuita je v nadväzovaní na Milénium a koncepciu vysokého školstva, čo je pozitívne. Pozitívna je tiež snaha viazať financovanie viac na žiaka. Niektoré ciele sú možno až príliš ambiciózne, napríklad podporiť priestupnosť na vyššie stupne škôl bez prijímacích skúšok,“ hovorí Kubánová. Prekáža jej, že vyhlásenie nespomína žiadne konkrétne finančné záväzky. „Aj záväzok zvýšiť financovanie na úroveň v krajinách Európskej únie je formulovaný dosť všeobecne.“
Ftáčnik: Je to pravicový program
Milan Ftáčnik, exminister školstva, vo viacerých bodoch s novou vládou súhlasí.
„Vláda do veľkej miery stavila na kontinuitu toho, čo sa urobilo v uplynulých štyroch rokoch, čo je sympatické. Sú tam niektoré zmeny, ktoré ju charakterizujú ako pravicovú vládu, napríklad poplatky na vysokých školách,“ hovorí Ftáčnik.
Sú tam aj nereálne ciele, napríklad dosiahnuť podiel financovania pre školstvo tak, aby bol porovnateľný s krajinami Európskej únie. To sa za štyri roky pre školstvo ako celok nedá.
„Vcelku program posúva školstvo dopredu, akú reformu v skutočnosti prinesie, uvidíme až po čase,“ povedal.
