Ak odmyslíme obstarožnú poslaneckú novicku - Mečiara, zostáva záhadné, čím chce HZDS v novej sezóne upútať. K opozeraným tváram pribudla šeď, respektíve ľudia, ktorých životné dielo a ťažisko leží mimo politiky (Kiňo, Urbáni…). „Ľudová strana“ vykrvácala nielen z koaličného potenciálu a percent, ale aj z bojovej morálky. Ústretové podkladanie sa Mečiara pri rokovaní o parlamentných funkciách bolo už príznakom, že éru ofenzívnej deštrukcie strieda pokus o konštruktívnu defenzívu. Pohnútky sa dajú spoľahlivo vytušiť - najmä nástup Palka na vnútro vyvolal v hnutí veľkú paniku a nutkavý pocit potreby „pozitívnych signálov“.
HZDS napríklad vopred trúbi, že tentoraz si už odpustí neustále hlasovania o dôvere ministrom či vláde. To je iste rozumný nápad, veď odbudne polnočných predstavení, ktoré už mali aj tak nízku sledovanosť. Kruciálny problém sa však hneď ukáže: HZDS nemá náhradný opozičný program, nemá stratégiu, ktorá by vyplnila prázdno po technických poznámkach, obštrukciách a cirkusových vložkách zabávačov. Darmo má možno Tkáč konkurenčné predstavy o sociálnej reforme, HZDS narazí na svoju bariéru - nepretlačí vlastnú agendu do vážnej diskusie s koalíciou.
To by mohla byť modelová šanca pre Smer, aby sa stal opozičným ťahúňom. Ten však tiež prechádza hľadaním identity - hovoríme o strane, ktorá sa od narodenia videla výlučne vo vláde. A dodnes nevie, či bude stredoľavá, treťocestná alebo proste - Smer. Zmeska tvárí a charakterov, ktoré Fico priviedol do parlamentu, kladie do otázky aj tú najzákladnejšiu vec: čo je Smer vôbec za stranu? Pretože ak niekto sleduje napríklad „eurokomentáre“ Beňovej, vzdialenosť medzi ňou a Ficom je výrazná. Zo scenárov, ktoré sa roja v hlavách nových tvárí, pritom určite nevypadla zaujímavá kalkulácia - ak v koalícii dôjde k nejakému rozštepu, vyzvaný do tanca môže byť jedine Smer.
Keďže na komunistov je škoda riadok vyplytvať, ide záverečná pointa: nominálne najslabšej koalícii v histórii Slovenska bude v parlamente čeliť trochu bezprizorná a dosť slabá opozícia. Chcelo by sa napísať, že najslabšia, ale múdrejšie bude ešte vyčkať. PETER SCHUTZ
