Slovensko predstavilo EÚ svoje požiadavky, Figeľ vidí priestor na
rokovania
Brusel 4. novembra (TASR) - Slovensko predstavilo dnes
Európskej únii (EÚ) svoje požiadavky pre záverečnú etapu prístupových
rokovaní a načrtlo možné riešenia otvorených problémov, ktoré sa
takmer výlučne týkajú poľnohospodárstva a rozpočtu. Hlavný slovenský
vyjednávač Ján Figeľ po takmer trojhodinovom stretnutí
s predstaviteľmi únie konštatoval, že "istý priestor na rokovania
existuje". Dnešná schôdzka bola prvým "zahrievacím" kolom záverečných
rokovaní s úniou, ktoré by mali vyústiť do konečnej dohody na summite
v Kodani 12.-13. decembra. "Ten priestor je daný rozdielom medzi
berlínskym finančným rámcom a závermi bruselského summitu...čo
predstavuje vyše 2,5 miliardy eúr pre všetky kandidátske krajiny.
V prípade Slovenska je to rádovo o stovkách miliónov," povedal Figeľ
novinárom. Podľa Figeľa Slovensko rešpektuje, že finančný limit
z Berlína nemožno prekročiť, má však obavy, že viaceré členské
krajiny sa už fixujú na bruselský finančný rámec. Hlavný vyjednávač
partnerom z EÚ tlmočil nespokojnosť Slovenska s navrhovaným modelom
priamych poľnohospodárskych platieb. EÚ kandidátom ponúka ich
zavedenie od výšky 25 percent a postupné zvyšovanie počas desiatich
rokov. "Aj úroveň aj dĺžka (prechodného obdobia) sú pre nás
nevýhodné," uviedol Figeľ. To isté podľa neho platí o ponuke
v štrukturálnych fondoch, kde došlo k zníženiu celkovej ponuky z 25,5
na 23 miliárd eúr. Okrem toho sa Slovensku nepáči úmysel EÚ poskytnúť
novým členom po vstupe 16-percentné zálohové platby z týchto fondov,
pričom platná legislatíva počíta len so siedmimi percentami.
"Tieto (zálohové) platby by podľa nás mali byť podľa platnej
legislatívy...Slovensku by to pomohlo aj z hľadiska spoľahlivosti
a efektívnosti čerpania týchto prostriedkov, aj pri určení konkrétnej
finančnej situácie po vstupe," informoval Figeľ. Problém spočíva
v tom, že EÚ navýšením zálohových platieb umelo zvyšuje príjmy nových
členov v prvých rokoch, zdanlivo tak zlepšuje ich finančnú situáciu
a znižuje nárok na kompenzácie. Tieto zálohy sú však použiteľné až na
konkrétne projekty, ktorých príprava môže trvať niekoľko rokov.
V rozpočtovej oblasti sa Figeľ ohradil proti výpočtu EÚ, podľa
ktorého by Slovensko malo dostať v roku 2003 z predvstupovej pomoci
123 miliónov eúr. Podľa slovenských výpočtov by to malo byť až 153
miliónov eúr. Rok 2003 je kľúčový pre stanovenie finančnej situácie
nového člena po vstupe, pretože rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa
bude porovnávať práve s rokom pred vstupom do únie. Ak bude finančná
situácia nového člena horšia ako v roku 2003, dostan nárok na
kompenzácie, teda vyrovnanie tohto negatívneho rozdielu. Podľa
výpočtu EÚ by Slovensko malo nárok len na veľmi malé alebo žiadne kompenzácie.
Ak by sa však k roku 2003 pridalo 30 miliónov, finančná
situácia po vstupe by sa v porovnaní s predvstupovým obdobím zhoršila
a SR by získala nárok na vyššie kompenzácie. Figeľ dnes tiež EÚ
požiadal o vyjasnenie plánovaného ochranného mechanizmu, ktorý by mal
po vstupe nových členov zabrániť, aby došlo k narušeniu fungovania
únie. Opatrenie podľa neho Slovensko neodmieta, ale žiada upresniť
viaceré aspekty jeho spúšťania a časového trvania. "Našim základným
cieľom je nespoliehať sa na ochranné opatrenia, ale byť krajinou,
ktorá je schopná plniť záväzky členstva," uviedol. EÚ podľa neho
ochranný mechanizmus vyjasní na budúci týždeň, keď predloží spoločné
stanovisko k 31. kapitole (ostatné), o ktorej sa zatiaľ nerokovalo.
Napriek obmedzenému manévrovaciemu priestoru v záverečných
rokovaniach Figeľ nevylučuje, že môže nastať istý posun k lepšiemu vo
všetkých oblastiach ponuky EÚ. Obdobie, ktoré je pred nami, má
priniesť obojstranný kompromis, nemôže ísť len o to, či prijať alebo
neprijať ponúkané, uzavrel hlavný vyjednávač. Maratón záverečných
rokovaní Slovenska s EÚ bude pokračovať na budúci týždeň, keď by mal
na dnešné slovenské námety reagovať Brusel.
Prehľad otvorených otázok v rokovaniach Slovenska s EÚ
Brusel 4. novembra (TASR) - Slovenský vyjednávací tím na čele
s Jánom Figeľom začal dnes v Bruseli maratón záverečných prístupových
rokovaní s Európskou úniou, ktorý by mal vyústiť do konečnej dohody
na decembrovom summite v Kodani. Slovensko už v doterajších
rokovaniach uzavrelo všetky tzv. nefinančné kapitoly európskej
legislatívy, sústrediť sa tak môže na dve ostávajúce: rozpočtové
ustanovenia a poľnohospodárstvo.
TASR prináša prehľad otvorených otázok v rokovaniach SR s EÚ:
POĽNOHOSPODÁRSTVO
- priame platby, spôsob ich poskytnutia čo sa týka výšky
a dĺžky prechodného obdobia. EÚ navrhuje začať od úrovne 25 percent
a postupne platby zvyšovať do roku 2013.
- výrobné kvóty, podľa ktorých sa počíta nepriama
poľnohospodárska podpora. Slovensko požaduje výrazne vyššie kvóty
najmä na mlieko, izoglukózu a kravy bez trhovej produkcie mlieka
- podpora na rozvoj vidieka
ROZPOČET
- určenie finančnej pozície Slovenska po vstupe v porovnaní
s rokom 2003. Podľa výpočtov únie má SR dostať v roku 2003
z predvstupovej pomoci 123 miliónov, podľa slovenských výpočtov o 30
miliónov viac
- nárok na rozpočtové kompenzácie, ktorý budú mať noví
členovia, ak budú po vstupe na tom finančne horšie ako v roku 2003
- vyjasnenie niektorých ďalších rozpočtových otázok
ŠTRUKTURÁLNE FONDY
- EÚ znížila pôvodný návrh Európskej komisie z 25,5 miliárd na
23 miliárd eúr pre desať kandidátov na roky 2004-06
- Slovensku sa nepáči úmysel EÚ poskytnúť novým členom v prvých
rokoch 16 percent zálohových platieb namiesto siedmich, s ktorými
počíta platná legislatíva
OCHRANNÝ MECHANIZMUS
- Slovensko požaduje od EÚ vysvetlenia a upresnenia, ako sa
bude mechanizmus spúšťať, ohľadne dĺžky jeho uplatňovania a ďalších
záležitostí. Rokovať sa o tom bude v 31. kapitole - ostatné.
Poslankyňa EP Maesová chcela oživiť Benešove dekréty v súvislosti so
SR
Brusel 4. novembra (TASR) - Belgická poslankyňa Európskeho
parlamentu Nelly Maesová sa dnes pokúsila oživiť tému Benešových
dekrétov v súvislosti so Slovenskom. Do textu rezolúcie o rozšírení,
ktorú dnes prerokoval zahraničný výbor EP, navrhla Maesová pridať
odsek s požiadavkou vypracovať nezávislú právnu analýzu, ktorá by
mala vyjasniť, či súčasné slovenské právo neobsahuje diskriminačné
ustanovenia v rozpore s legislatívou EÚ. Maesovej návrh rezolútne
zamietol spravodajca EP pre Slovensko Jan Marinus Wiersma, ktorý sa
vyslovil proti otváraniu otázky Benešových dekrétov voči SR.
"Benešove dekréty nemajú nič spoločné s legislatívou EÚ, nesúvisia
s pristúpením Slovenska do únie a keď sa Slovensko stane členom únie,
so všetkými občanmi EÚ bude zaobchádzať rovnako. Návrh (Maesovej) je
zbytočný, som proti nemu a túto otázku sme už uzavreli," povedal
socialista Wiersma pred utorkovým hlasovaním o texte rezolúcie. Podľa
diplomatických zdrojov by mali proti Maesovej návrhu hlasovať okrem
socialistov aj kresťanskí demokrati a liberáli, šanca na jeho
schválenie je preto minimálna. Maesová, ktorej pozmeňovací návrh bol
k rezolúcii zaradený dodatočne, sa na dnešnom zasadnutí osobne
nezúčastnila. Wiersma v dnešnej diskusii podporil dva iné
pozmeňovacie návrhy k slovenskej časti rezolúcie.
Ide o jeho výzvu, aby slovenská vláda ďalej posilnila boj proti korupcii, ktorá podľa
neho vypadla z pôvodného textu omylom. Spravodajcovi sa tiež pozdával
návrh jedného z poslancov privítať v texte rezolúcie, že Slovensko
zrejme tento mesiac dostane na summite v Prahe pozvánku do NATO.
Ostatné návrhy väčšinou z dielne poslankyne Maesovej Wiersma
odporučil neprijať. Návrh nezáväznej rezolúcie okrem iného odporúča
Slovensku, aby prijalo antidiskriminačný zákon. Ten by podľa EP
pomohol vyriešiť zložitú situáciu Rómov. Pripomína novej slovenskej
vláde, že pri riešení rómskej otázky "naďalej existuje istá priepasť
medzi formuláciou politiky a jej realizáciou v teréne".
Návrh preto od Slovenska žiada "politický záväzok pred koncom prístupových
rokovaní s EÚ, ktorý vyjasní, ako SR plánuje vyriešiť problémy Rómov
pred koncom tohto desaťročia". V piatich odsekoch venovaných v návrhu
rezolúcie Slovensku parlament ďalej vyzýva SR, aby zintenzívnila
úsilie pri budovaní administratívnych štruktúr a kapacít v oblasti
regionálnej politiky, ktoré budú zodpovedné za čerpanie peňazí zo
štrukturálnych a kohéznych fondov po vstupe do únie. Podobne musí
Slovensko venovať zvýšenú pozornosť posilňovaniu kapacít v oblasti
poľnohospodárstva a životného prostredia.
Vo všeobecnej časti rezolúcia pripomína kandidátom, že najvyššou prioritou musí byť boj
proti korupcii a prehľadné verejné financie. Najväčším problémom
ostávajú podľa EP administratívne a súdne kapacity. Kandidáti musia
podľa EP pokračovať v reformách vo všetkých oblastiach aj po ukončení
rokovaní a po samotnom vstupe do EÚ. O rezolúcii bude v utorok
hlasovať zahraničný výbor EP, plénum parlamentu ju definitívne
schváli 20. novembra.
