Dnes študuje učiteľstvo histórie a filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave. MARTIN FOLTIN z Veľkého Lipníka.
Je štúdium na vysokej škole prispôsobené potrebám nevidiacich?
„Áno, dnes nevidiaci môžu študovať. Veľmi nám pomáha Centrum podpory pre študentov so špeciálnymi potrebami. Keď mám napríklad knihu, ktorú musím preštudovať, pracovníci centra mi ju naskenujú. Vložia ju do programu FineReader, ten text sa preklopí do wordu. Každý môže používať program v počítači alebo telefóne, ktorý text na obrazovke hlasom prečíta. Samozrejme, s tým treba počítať a doniesť knihu v predstihu.“
Pociťujete v niečom svoje znevýhodnenie?
„Iba občas. Je to spôsobené neochotou niektorých učiteľov. Napríklad mi jeden nechcel požičať svoje prezentácie, pretože mi nedôveroval. Ďalší mi zasa nechcel dovoliť, aby som si jeho prednášku nahrával. Musel som mu sľúbiť, že nahrávku použijem len na študijné účely a potom ju vymažem. Nevidiace dievča zasa malo v učebni vodiaceho psa a učiteľ s tým mal problém. Asi štvrť semestra mu vysvetľovala, že ten pes tam byť musí, nemôže ho niekde nechať. Skončilo sa to tak, že si učiteľ na psa zvykol a obľúbil si ho. Ale naša univerzita má viacero nevidiacich študentov, takže väčšina učiteľov je už pripravená. Dôležité je, aby boli ochotní hľadať riešenia.“
Nevidiaca Rómka chce pomáhať, nie čakať na dôchodokČítajte
Pomáhajú vám aj spolužiaci?
„Áno, sú veľmi ochotní. Krátko po nástupe do prvého ročníka nám pomáhali aj pracovníci podporného centra. Zorientovať sa v budove univerzity je niekedy problematické aj pre vidiaceho. Pri doprave do školy, nákupoch alebo voľnočasových aktivitách mnohí využívajú asistentov.“
Aké voľnočasové aktivity robíte?
