Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin nebude jediným kandidátom na tento post v májovej voľbe.
Návrh Súdnej rade predloží aj združenie Za otvorenú justíciu, v ktorom sú Harabinovi kritici. Meno kandidáta však zatiaľ nechcú zverejňovať.
Opozícia v utorok vyzvala vládu Roberta Fica zo Smeru, aby cez ministra spravodlivosti Tomáša Boreca postavila svojho kandidáta, nech má Harabin riadnu konkurenciu.
„Bol by to aj signál, že vláda nestojí za Štefanom Harabinom,“ povedala bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta-Hídu.
Minister nekomentuje
Štefan Harabin
Predsedom Najvyššieho súdu bol už v rokoch 1998 až 2003.
V prvej vláde Roberta Fica bol ministrom za HZDS.
V roku 2007 chcel byť ústavným sudcom, ale prezident Gašparovič ho nevymenoval.
Druhý raz sa predsedom súdu stal v roku 2009.
Borec kandidáta zatiaľ nemá. Čo si myslí o Harabinovi, v utorok neodpovedal.
„Minister je len jedným z oprávnených subjektov, ktorý môže navrhnúť kandidáta. Podmienkou návrhu je však získať súhlas možného kandidáta s kandidatúrou,“ povedala hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.
Návrhy môžu predložiť členovia Súdnej rady, ktorú Harabin vedie, sudcovské rady, stavovské organizácie, sudcovia Najvyššieho súdu a minister spravodlivosti.
Sudcovská rada Najvyššieho súdu v utorok oficiálne odovzdala Harabinovu prihlášku aj s jeho písomným súhlasom, ktorý denník SME zverejnil v pondelok.
Nezapadá, ale asi prejde
Šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský si myslí, že pre Súdnu radu zrejme nebude problém Harabina zvoliť. Aj preto je podľa neho dôležitý návrh novely ústavy, ktorý presadzujú Smer a KDH a ktorý by okrem iného oddelil funkcie šéfa Najvyššieho súdu a šéfa Súdnej rady.
„Pán Harabin nezapadá do mojej personálnej kompetencie na zastávanie takýchto významných súdnych funkcií,“ dodal Hrušovský.
Hoci premiér Fico ako prezidentský kandidát vyhlasoval, že by neodporúčal Harabinovi kandidovať, vládna strana po zverejnení jeho zámeru nehovorí nič.
„Nebudem dávať žiadne odkazy cez médiá. Je vecou súdnej moci, akým spôsobom bude kreovať svojich predstaviteľov,“ hovorí predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej zo Smeru.
Taktické manévre
Harabin sa mal v Národnej rade zúčastniť na schôdzke expertov k novele ústavy, ale neprišiel tam.
Dôvod nevysvetlil. Cez tlačové oddelenie len zopakoval, že kandidatúra je právom každého sudcu, ktorý spĺňa podmienky.
Pôvodne kandidatúru plánoval Harabin oznámiť oficiálnym vyhlásením. Na 23. apríla má naplánované slávnostné podujatie Najvyššieho súdu v starej budove Národnej rady, kde Fico v decembri oznamoval kandidatúru na prezidenta. Uzávierka kandidátok na predsedu Najvyššieho súdu je 28. apríla.
Kampaň za dobrú voľbu rozbehlo na internete združenie Via Iuris. Zatiaľ je to výzva členom Súdnej rady, ku ktorej sa do utorka pridalo necelých päťsto ľudí.
„Kampaň ešte bude mať kulminačné body, pripravujeme ďalšie aktivity,“ hovorí právnička združenia Zuzana Čaputová.
Novela ústavy sa zasekla
KDH a Smer sa nevedia dohodnúť, ako oslabiť prezidenta Kisku.
BRATISLAVA. Snaha Smeru a KDH dosiahnuť zmeny v justícii spoločnou novelou ústavy po prezidentských voľbách ustala.
Predseda parlamentu Pavol Paška zo Smeru v utorok zvolal rokovanie poslaneckých klubov a zástupcov justície, na ktorom však nič nedohodli. Ďalšia schôdzka bude 25. apríla.
Smer a KDH sa v utorok nevedeli zhodnúť ani na tom, kto v novele presadil menšie právomoci pre zvoleného prezidenta Andreja Kisku pri tvorbe Súdnej rady.
„Bol to návrh kolegov z KDH,“ tvrdil Róbert Madej zo Smeru. „Tento návrh vyšiel z dielne strany Smer,“ hovoril šéf klubu KDH Pavol Hrušovský.
Smer, ktorý medzičasom prehral boj o prezidentský úrad, teraz trvá na tom, že právomoc hlavy štátu treba oslabiť. KDH zasa hľadá spôsob, ako kompetenciu preniesť sčasti aj na opozíciu. „Zatiaľ by som definitívne náš postoj nezvýrazňoval,“ hovorí Hrušovský.
Matúš Burčík
Súhlas Štefana Harabina s kandidatúrou

Beata
Balogová
