BRATISLAVA. Kvalita demokracie na Slovensku sa v prvom štvrťroku 2014 zhoršila na známku 3,2.
Z pohľadu celoročného porovnania ide o regres indexu kvality demokracie až o 0,3 bodu, v porovnaní s posledným štvrťrokom 2013 je to pokles o 0,1 bodu.
Na stredajšej tlačovej konferencii v Bratislave o tom informovali predstavitelia Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorí prezentovali výsledky projektu IVO Barometer.
Cieľom projektu, ktorý funguje šesť rokov, je pravidelne hodnotiť stav kvality demokracie na Slovensku v piatich kľúčových oblastiach.
Hodnota známky IVO Barometra sa pohybuje od 1,00 do 5,00, pričom známka 1,00 vyjadruje optimálny stav kvality demokracie.
Najväčší regres zaznamenali v oblasti Legislatíva (známka 2,8), kde sa vystupňovali nepriaznivé tendencie v legislatívnej tvorbe zo záveru minulého roka.
Pokles nastal aj a v oblasti Ochrana a dodržiavanie ľudských a menšinových práv (3,5). V oboch sférach sa medziročné hodnotenie zhoršilo až o 0,4 bodu.
"Vo zvyšných dvoch hodnotených oblastiach Demokratické inštitúcie a právny štát a Nezávislé médiá a médiá verejnej služby sa pozitívne a negatívne tendencie navzájom vyvažovali, takže celkové bodové hodnotenie ostalo oproti predchádzajúcemu roku nezmenené," informoval vedúci projektu Miroslav Kollár.
Vývoj ovplyvnili voľby a kampaň
Stav demokratických inštitúcií a dodržiavanie režimu právneho štátu (3,5) v prvom štvrťroku roka 2014 bol súhrnným výsledkom pôsobenia dlhodobejších trendov súvisiacich s prístupom k moci uplatňovaným dominantnou politickou silou a s celkovou konfiguráciou sformovanou na politickej scéne po parlamentných voľbách 2012.
"Zástupcovia vládnej strany Smer kládli dôraz na efektivitu vládnutia, teda na vlastnú schopnosť presadzovať politické riešenia v súlade so stanovenými politickými a programovými prioritami, menej alebo takmer vôbec sa nezaoberali významom takých stránok vládnutia ako otvorenosť, inklúzia, deľba moci, vyvažovanie a kontrola," tvrdí IVO.
Vývoj v oblasti fungovania demokratických inštitúcií a právneho štátu, ako aj celkovú spoločensko-politickú atmosféru v krajine, podľa IVO výrazne poznačila príprava na voľby prezidenta, volebná kampaň a samotný priebeh volieb.
"A hoci prezidentské voľby 2014 zodpovedali kritériám slobodných a pluralitných volieb, priebeh volebnej kampane vyvolával pochybnosti o tom, či voľby boli zároveň aj spravodlivé a čestné," povedal Grigorij Mesežnikov.
Zmena Ústavy od Smeru a KDH
Na margo oblasti Legislatíva IVO uvádza, že jednou z najvýznamnejších iniciatív v rámci celého súčasného volebného obdobia je pokus o novelizáciu ústavy cez spoločný poslanecký návrh Smeru-SD a KDH.
"Prípad tejto novely bol názorným príkladom využitia legislatívneho návrhu s cieľom získania konkrétnych politických benefitov," tvrdí Mesežnikov s tým, že poklesol aj počet schvaľovaných zákonov a opäť sa objavovali rôzne "prílepky" k zákonom.
Vo sfére Ochrana a dodržiavanie ľudských a menšinových práv (3,5) považuje IVO za symbolické zavŕšenie prvého štvrťroku 2014 udelenie ceny Ochranca ľudských práv za významný vklad k ochrane a podpore základných práv a slobôd pre ombudsmanku Janu Dubovcovú a ceny Odvážna žena Oľge Pietruchovej, riaditeľke Odboru rodovej rovnosti na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Veľvyslanectvom USA.
Rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní vývoja v oblasti Nezávislé médiá (3,0) v sledovanom období bolo ich správanie počas prezidentských volieb.
"V kontexte doterajších skúseností s pôsobením médií v predvolebnom období môžeme skonštatovať, že v tomto prípade sa médiá nepodieľali na zásadnom ovplyvnení volebného výsledku," konštatoval Kollár.
Kritický bol napríklad k verdiktu súdu, ktorý prikázal týždenníku Plus 7 dní ospravedlniť sa expolitikovi na 52 stranách.
