Kandidát samovraždy už nevidí svet takým čiernym, jako pred tým zvláštnym trunkom. Výber novinových správ spred 100 rokov.
Automobilové nešťastie
V Pešti bývajúci statkar Julius Milch bol cez sviatky i s rodinou na svojom majetku v Abonyi, zkadiaľ sa v utorok všetci chceli vrátiť na svojom automobile. Mašinista (šofér) iste z naloženia gazdovho, hnal automobil zbesile, pri Malej Pešti, už v susedstve hlavného mesta, sa ale stalo, že sa kone akéhosi povozu od automobilu počaly plašiť a šofér chcejúc im vyhnúť, zakäroval na bok.
V tom ale dojachal po šínach cestu križujúcich vozeň elektrickej železnice, šofér uhnul ešte viac a automobil sa do priekopy prevrhol, pri čom všetci čo na ňom sedeli, vyleteli z neho von. Sám Milch ostal na mieste mrtvý, jeho manželka a šofér sú ťažko ranení, kdežto dve deti a guvernantka utrpely iba menšie úrazy.
Zvláštny spôsob samovraždy
Vo Viedni 21-ročný robotník Ján Pischinger zunoval tento mrzký život a odhodlal sa, že sa zmárni. V duši mu bolo hrozne čierno a snáď preto zvolil k tomu – tintu. Vypil jej za pollitra. Dostal síce hodné kŕče, ale mu v nemocnici vypumpovali černidlo zo žalúdka a kandidát samovraždy odtedy už nevidí svet takým čiernym, jako pred tým zvláštnym trunkom.
Nový tlačový zákon
zastrašil maďarských žurnalistov tak, že od dvoch dní najradikálnejšie časopisy na nepoznanie zkrotly. „Nap“ je už cele maličký. Chudák Viktor Aradi, tuším jediný statočný maďarský publicista, ktorý sa ani nového zákona nezľakol, nemôže nájsť redakciu, čo by mu uverejnila nové škandále z rusínskeko mestečka Ezy. Tisza zapchal ústa opozícii úplne. Môže byť spokojný.
Pozrite si tiež, ako vyzerali pred 100 rokmi reklamy v novinách - kliknite.
Nešťastie na letišti v Ošprách
Na letišti v Ošprách (Aspern) pri Viedni udalo sa vo veľkonočnú nedeľu popoludní veľké nešťastie. Mal sa produkovať v lete á la Pegoud francúzsky aviatik barón Pasquier a potom vyletet mal Francúz Lemoine s odvážným francúzskym aviatikom Bourghisom, ktorý mal predstaviť skok s padákom, vynálezom to Francúza Boríneta.
Na letúňske produkcie tieto shromaždilo sa obrovské obecenstvo z Viedne a z okolia. Len na ohradené miesto na letišti predali 25.000 vstupeniek a okolo ohradeného priestoru shromaždilo sa ešte asi 50 – 60 tisíc obecenstva. Produkcie baróna Pasqulera vydarily sa výtečne, učeník Pegoudov previedol v povetrí všetky tie krkolomné kumšty, ktoré učinily Pegouda takým chýrnym. Za tým za veľkej zvedavosti a za všeobecného napnutia obrovského obecenstva vyletel na monoplane Bleriotovho systému Lemoine spolu i s Bourghisom. ň
Keď stroj letel asi 400 m. vysoko, Bourghis skočil s aeroplana pripevnený na Bonnetov padák, podobný obrovskému dáždniku. Soskočil však zle, lebo jedna strana padáka zavadila sa mu o výškové kormidlo lietadla, tak že sa hneď nemohol rozostreť a Bourghis strašnou rýchlosťou rútil sa i s padákom k zemi a len bezprostredne nad zemou sa mu padák otvoril, tak že náraz na zem bol o niečo zmiernený.
Bourghis zostal bez seba ležať na zemi. Obecenstvo nestačilo sa ešte ani vzchopiť z predesenia, keď ozvaly sa nové zdesené výkriky: Lemoineov stroj následkom zlého skoku Bourghisovho utratil rovnováhu, začal sa v povetrí prevaľovať, Lemoine ztratil moc nad kormidlom a lietadlo srútilo sa tiež na zem pod svoje trosky pochovajúc Lemoinea.
Obecenstvo zdesené rútilo sa na miesto, kde ležal Bourghis a Lemoine s dolámaným strojom. Ochranci a lekári vzali ich hneď do opatery. Myslelo sa zpočiatku, že sú oba mrtví, ale na štastie nebolo tomu tak, oba sa síce hodne dochrámali, ale ich úrazy nie sú smrteľné.
Bourghis sa na druhý deň už tak zotavil, že sa mohol zas vyviezť na letišťe, aby videl let Pasquierov, ktorý sa produkoval aj v druhý sviatok. Lemoine sa vylieči asi za 5—6 týždňov. Pri nedeľňajšom páde prítomný bol aj arcikn. Leopold Salvátor so svojou rodinou. Keď sa udalo nešťastie, od zdesenia zamdlelo 15 ženských a dvaja mužskí.
Nové nepokoje v Portugalsku
Z Lisabonu oznamujú: Vláda stale dostáva zprávy, že všade v Portugalsku šíri sa nový revolučný pohyb. Vláda nariadila pohotovosť vojska a válečného námorníctva. Policis netrpí shromažďovanie sa ľudí v noci na uliciach lisabonských a zatvára účastníkov „podozrelých“ schôdzok.
Za predsedníctva bývalého generála a za účasti „bielych mravcov“ (niekdajších karbonárov) utvorený bol „výbor k udržaniu verejného poriadku“, ktorý vyzval dôstojníkov, aby dávali pozor na svojich súdruhov a udávali úradom každý prejav „závadného smýšľania“. Monarchisti pracujú usilovne, aby sa organizovali, kým republikáni sú rozcapartení na strany a vzájemne sa potierajú.
Bulharskí princi u nášho kráľa
Náš kráľ prijal včera v Schönbrunne na osobitnej audiencii synov bulharského kráľa Ferdinanda, králeviča Borisa a Cyrilla. Kralevič Boris ďakoval kráľovi, že ho vyznačil veľkým krížom rádu sv. Štefana a kralevič Cyrill za to,že ho vymenoval za nadporučíka ku husárom.
Chystajú zákon o „rehabilitácii“
Dľa terajších zákonov človek raz trestaný pre prečin alebo zločin spáchaný zo ziskuchtivosti, niesol následky toho cez celý život a nemohol byť ku príkladu ani zvolený za predstaveného obce alebo do iného úradu, bárs vec sama o sebe bola celkom malicherná a ťahala za sebou potrestanie sebe chatrnejšie.
Spomenutý návrh zákona má tieto nemilosrdné ustanovenia zmierniť, poťažne vyzdvihnúť, ak patričný trestaný behom určiť sa majúcich rokov sa statočne chová a on sám patričný súd o to požiada, aby bol vyhlásený za bezúhonného, alebo iným slovom, aby bol rehabilitovaný. Po takomto vyhlásení pretrpený trest v žiadnom poťahu verejného života nebude mať pre patričného viac žiadnych obmedzujúcich následkov. Návrh tohoto zákona minister pravosúdia čo najbližšie predloži snemu.
Ruský súd odsúdil slovanského učenca na dva roky do väzenia
I nám Slovákom je znamé a milé meno učenca Bodven de Kurtné (Baudouin de Courtenay). On bol driev v Krakove na univerzite, chodieval aj na Slovensko a písal o našom národnom a politickom položení a o našich dejinách krásné pojednania. Potom odišiel na ruskú univerzitu do Petrohradu a aj tam si získal všeobecú úctu. Cár ho aj vymenoval za „skutočného tajného radcu“.
Tým hroznejšie sa predesil teraz celý vzdelaný svet nad chýrom, že Bodoena krute odsúdili pre politické poburovanie. Bodoen vydal knižku o národných a územných samosprávach. Písal o tom, že je Rusko už príliš obrovské a že ho nemôže jedna vláda spravovať. Treba vraj podeliť Rusko na kraje, kde by sa potom aj rôzne národy mohly volnejšie spravovať. Lebo vraj láska k bližnému sa nedokazuje tým, keď štát ľudí aj celé národy prenasleduje. Vôbec vraj treba zrušiť všetky nadpráva. Vieram treba vraj dať slobodu a ľud neslobodno držať v otroctve.
Za takéto myšlienky odsúdil Bodoena súd na dva roky do pevnosti. Nad výrokom zhrozili sa v Rusku všetci, ešte aj len zpiatočnícke strany. Vynikajúci pravotári podujali jeho obranu pred apelačným súdom a jest nádej, že vyšší súd výrok nad Bodoenom zruší.
Prečítajte si tiež 100-ročné správy z konca marca - kliknite
V Rakúsku niet zemiakov
Vlani sa po celom Rakúsku iba veľmi zriedka kde zemiaky vydarily, následkom čoho cíti sa v nich veľký nedostatok, čo je menovite pre kraje chudobnejšie, kdo ony tvoria hlavnú čiastku výživy ľudskej, opravdová pohroma. Aby sa hroziacemu nebezpečiu hladovej biedy vyhlo, smerodajné kruhy obrátily sa na Nemecko, zkadiaľ v poslednom čase dovezené bolo do 2000 vagónov zemiakov a v apríli prijde ešte 3000 vagónov. O nás bola úroda zemiakov trocha lepšia, ale čo sa nezpotrebovalo pre kuchyne pálenice a škrobárne, to sa vyviezlo do Haliče, kde sa nedostatok zemiakov objavil už včaššie.
Petrolejové pramene v Gbeloch (v Nitrianskej) ukazujú sa byť výdatnými a vyvŕtali tam už tretiu studňu, ktorá dáva naftu tej istej akovosti ako tie prvé dve. Teraz, keď už „prišli tomu na spôsob“, idú veci i pri nafte i pri podzemnom plyne hladko, a tak vŕtať sa bude po celom chotáre. Pre štátnu pokladnicu sú tieto pramene „nájdeným grošom".
Ruskí šovinisti
Aj v slovanskom Rusku sú diví šovinisti a na žalosť ich vláda primoc poslúcha. Teraz robia krik, aby vláda zakázala používať jazyka poľského a maloruského vo všetkých schôdzkach, aby rozpustila všetky poľské a maloruské spolky a aby zabránila vydávať časopisy a knihy po malorusky a po poľsky. Takíto šialenci sú stálou prekážkou slovanskej myšlienky.
Vražedlná bitka na trnavskej stanici
sa odohrala v Zelený štvrtok. Dvaja vojaci chceli ujsť a žandár ich chytal. Jeden vojak bol od 71. pešieho pluku, druhý bol od 72. pluku z Prešporku. Boli spolu zatvorení a tam sa dohovorili, že akonáhle im väzenie vyprší, ujdú do Ameriky. Obliekli sa do civilných šiat, sišli sa na trnavskej stanici a čakali trenčiansky vlak. Zpozoroval ich ale žandár Sauermann aj s nosičom Roštášom Keď to vojaci zbadali, dali sa na útek.
Žandári síce chytili jedného z nich, ale ten sa bránil. Žandár ho okrikol, že ak sa hne, nuž že ho zastrelí. Na to ale vytiahol vojak z vrecka revolver a štyri razy strelil. Žandár Kiš hneď zomrel, Roštáš dostal ľahšiu ranu. Medzitým boli zo stanice ohlásili vec žandárom v meste; tí sa dostavili a vojaka, čo strieľal, chytili. Ten druhý ušiel.
Ďalšie vyzvedačské procesy vo Viedni
Pred zemským súdom vo Viedni začnú pojednávať v máji druhý rad procesov, zavedených pre vyzvedačstvo v prospech Ruska. Tento raz bude stáť pred súdom bývalý nadporučík František Navrátil, potom mnohé iné osoby, ktoré stály v stykoch s ruským atašéom vo Viedni, Cankievičom, tak jakýsi Jozef Beran a penzionovaný dôstojník Peter Iskuš so ženou. Najzaujímavejší z týchto procesov bude pravota proti mladému ruskému diplomatovi Eckstettovi, ktorý zdržoval sa vo Viedni pod zámienkou že študuje medicínu, a dodával zprávy generálnemu štábu v Kijeve.
Dnešné články sme vybrali zo Slovenského denníka
(16. a 18. apríl 1914) a Slovenského týždenníka (17. apríl 1914)
Slovenská národná knižnica digitalizuje staré periodiká s tým, že ich postupne sprístupňuje verejnosti. Na stránke www.dikda.eu si tak môžete pozrieť kompletné čísla tlačovín, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.
Vďaka tomuto užitočnému projektu si už dnes môžete prečítať noviny z roku 1914, medzi nimi napríklad Slovenské noviny, Slovenský denník, Národnie noviny, Národný hlásnik, Robotnícke noviny, Ľudové noviny, Slovenský týždenník, Vlasť a svet, Slovenské pohľady, Veselé noviny či Živena. Práve z nich pre vás každý týždeň vyberáme zaujímavé texty spred 100 rokov.
Beata
Balogová
