Slovensko v ohlasoch zahraničných masmédií

Minsk 5. novembra (TASR) - Generálny tajomník Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Ján Kubiš rokoval v metropole Minsk s bieloruskými predstaviteľmi, aby sa pokúsil obnoviť vzťahy OBSE s Bieloruskom

Bielorusko chce spoluprácu s OBSE hoci bráni jej diplomatom v práci

Minsk 5. novembra (TASR) - Generálny tajomník Organizácie pre
bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Ján Kubiš rokoval v metropole
Minsk s bieloruskými predstaviteľmi, aby sa pokúsil obnoviť vzťahy
OBSE s Bieloruskom.

Bielorusko chce spolupracovať s OBSE, vyhlásil bieloruský
minister zahraničných Michail Chvostov vecí v pondelok po stretnutí
s Kubišom. "Nikdy sme neprestali spolupracovať s OBSE. Diskutovali
sme" o mandáte, aký by organizácia mala v Bielorusku mať, povedal.

Režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka minulý týždeň
de facto zatvoril zastúpenie OBSE, keď odmietol obnoviť akreditáciu
jej diplomatov v krajine.

Chvostov uviedol, že Kubiš bol na rokovaní "otvorený" a citlivý
k sťažnostiam Bieloruska na predchádzajúcu misiu OBSE, ktorá podľa
Minska prekročila hranice svojho mandátu.

Kubiš povedal, že OBSE "využije svoje skúsenosti a potenciál,
aby Bielorusku pomohla napraviť nedostatky z minulosti a pokročiť"
v otázkach demokracie.

Bielorusko má od konca minulého roka napäté vzťahy s OBSE,
ktorú považuje za príliš kritickú voči prezidentovi Lukašenkovi
a podozrieva ju z podpory opozície. Minsk systematicky odmietal
predĺžiť akreditácie diplomatov OBSE a prakticky čakal na skončenie
ich platnosti.

Bieloruskí zástupcovia pri OBSE vo Viedni formálne požiadali
o zatvorenie misie OBSE v Minsku a chcú diskutovať o budúcej
prítomnosti OBSE v bieloruskej metropole s novým mandátom, ktorý by
Minsk schválil.

Európsky parlament si vyskúša rozšírenie

Brusel 5. novembra (TASR) - Európsky parlament si o dva týždne
vyskúša, ako to bude v jeho útrobách vyzerať po rozšírení EÚ. V jeho
štrasburskom sídle sa okrem vyše 600 súčasných poslancov zíde aj 214
členov národných parlamentov z kandidátskych krajín, rokovať sa bude
v 23 jazykoch a okrem bruselských novinárov budú dianie sledovať aj
desiatky žurnalistov z východnej Európy.

Celá "generálna skúška" na rozšírenie, ktorá sa uskutoční od
18. do 20. novembra, bude europarlament stáť najmenej 1,2 milióna eúr
(asi 50 miliónov korún).

Trinásť slovenských poslancov, keďže toľko kresiel patrí
Slovensku v europarlamente podľa Zmluvy z Nice, sa spolu s kolegami
z kandidátskych krajín zúčastní v utorok 19. novembra na veľkej
diskusii o rozšírení. V stredu bude plénum parlamentu hlasovať
o rezolúcii k rozšíreniu. Ešte v pondelok sa budú môcť poslanci
z kandidátskych krajín zúčastniť na zasadnutí politických skupín.

Hovorca EP David Harley je presvedčený, že štrasburské sídlo
parlamentu zaťažkávaciu skúšku zvládne. Verí, že v plenárnej
miestnosti bude dostatok miesta, hoci má kapacitu len 750 kresiel. Ak
by sa na spoločnom zasadaní zúčastnilo všetkých 626 európskych a 214
národných poslancov, budú sa musieť poriadne potlačiť.

Ľahké to nebudú mať ani tlmočníci. Rokovať sa bude prvýkrát
v 23 jazykoch, vrátane slovenčiny. Aktívnymi jazykmi pri tlmočení
však bude len 11 oficiálnych jazykov únie a poľština, maďarčina,
rumunčina a bulharčina.

Do ostatných kandidátskych jazykov, vrátane slovenčiny, sa bude
tlmočiť sprostredkovane, pričom tlmočníci budú sedieť v inej
miestnosti a poslucháči budú mať k dispozícii diaľkové prenosné
prijímače a slúchadlá.

Uskromniť sa budú musieť aj novinári v tlačovom stredisku,
ktoré už teraz nestačí pre veľký počet bruselských spravodajcov,
ktorí pravidelne prichádzajú sledovať do Štrasburgu plenárne
zasadnutia europarlamentu. Keďže parlament pozýva do Štrasburgu 125
novinárov z kandidátskych krajín, Harley pripúšťa, že bude treba
otvoriť jednu-dve dodatočné pracovné miestnosti pre tlač.

"Týždeň rozšírenia" nebude lacný - celá paráda vyjde najmenej
na 1,2 milióna eúr, pričom do tejto sumy je zarátaných len 800
miliónov na technické záležitosti (napríklad tlmočenie) a 400
miliónov, ktoré parlament zaplatí pozvaným hosťom na cestovnom,
ubytovaní a diétach.

Slovenských poslancov by pobyt v Štrasburgu nemal stáť ani
korunu - dostanú sumu, ktorá by mala pokryť cestovné náklady, diéty
a ubytovanie na dve noci. "Sú to naši hostia, pozývame ich a preto to
aj financujeme," vysvetlil Harley, prečo parlament zaplatí poslancom
kandidátskych krajín všetky náklady.

Okrem zasadania parlamentu sa však v Štrasburgu uskutoční
množstvo sprievodných podujatí, vrátane veľkého koncertu mladých
hudobníkov z kandidátskych krajín, čo tiež nebude zadarmo. Podľa
Harleyho však ide o historické podujatie a je nesmierne dôležité
z politického hľadiska umožniť kandidátskym krajinám zúčastniť sa na
rokovaní parlamentu ešte pred rozšírením.

Okrem toho je to dobrá príprava pre parlament na obdobie po
rozšírení. Už od apríla 2003 po podpise prístupovej zmluvy sa budú
môcť na zasadaniach EP zúčastňovať aj poslanci z budúcich členských
krajín, takže parlament si bude postupne zvykať na život po rozšírení.

Na prijatie nových krajín sa EP pripravuje aj rozširovaním
svojich priestorov. O dva-tri roky by mala byť hotová nová rokovacia
miestnosť v Štrasburgu so zariadením na tlmočenie do 29 jazykov.
V Bruseli zasa vyrastú do roku 2006 dve nové budovy - jedna s 375
kanceláriami a druhá s piatimi rokovacími sálami.

Výbor EP: SR musí posilniť boj proti korupcii, zlepšiť postavenie
Rómov

Brusel 5. novembra (TASR) - Zahraničný výbor Európskeho parlamentu
schválil dnes v Bruseli rezolúciu o rozšírení, v ktorej vyzval
slovenskú vládu, aby posilnila boj proti korupcii. Odporučil tiež,
aby Slovensko prijalo antidiskriminačnú legislatívu, ktorá by pomohla
pri riešení zložitej situácie Rómov.

Výbor dnes zamietol väčšinu pozmeňovacích návrhov vrátane
dodatku belgickej poslankyne Nelly Maesovej, ktorá žiadala
v súvislosti s Benešovými dekrétmi vypracovanie nezávislej právnej
analýzy, či súčasné slovenské právo obsahuje diskriminačné prvky
v rozpore s legislatívou EÚ.

Rezolúcia pripomína slovenskej vláde, že pri riešení rómskej
otázky "naďalej existuje istá priepasť medzi formuláciou politiky
a jej realizáciou v teréne". Žiada preto od Slovenska "politický
záväzok pred koncom prístupových rokovaní s EÚ, ktorý vyjasní, ako SR
plánuje vyriešiť problémy Rómov pred koncom tohto desaťročia".

Dokument ďalej vyzýva SR, aby zintenzívnila úsilie pri budovaní
administratívnych štruktúr a kapacít v oblasti regionálnej politiky,
ktoré budú zodpovedné za čerpanie peňazí zo štrukturálnych
a kohéznych fondov po vstupe do únie. Podobne musí Slovensko venovať
zvýšenú pozornosť posilňovaniu kapacít v oblasti poľnohospodárstva
a životného prostredia.

Poslanci dnes schválili dodatočnú výzvu, aby slovenské projekty
infraštruktúry spolufinancované z peňazí EÚ boli v súlade
s ekologickou legislatívou únie a vyjadrili znepokojenie nad
projektom kanála Dunaj-Odra-Labe.

Rezolúcia tiež po schválení jedného z dodatkov vyjadruje
očakávanie, že Slovensko splní svoj záväzok a odstaví reaktory bloku
V1 v Jaslovských Bohuniciach. Vyzýva vládu, aby prijala potrebné
opatrenia na zlepšenie informovanosti menšín o právach, ktoré im
poskytuje tzv. jazykový zákon.

Plénum Európskeho parlamentu bude o nezáväznej rezolúcii
diskutovať v Štrasburgu 19. novembra, schváliť by ju malo o deň
neskôr.

Akadémia ruského písomníctva ocenila veľvyslanca SR v Rusku

Moskva 5. novembra (TASR) Medailu Alexandra Puškina a diplom
udelila dnes v Moskve Akadémia ruského písomníctva veľvyslancovi SR
v Ruskej federácii Igorovi Furdíkovi za jeho prínos v rozvoji
rusko-slovenských vzťahov v oblasti kultúry, literatúry a histórie.

Ako uviedol prezident akadémie Jurij Beľajev, od roku 1999 toto
vysoké ocenenie okrem ruských občanov udelili len niekoľkým
zahraničným štátnikom a trom veľvyslancom akreditovaným v Rusku.

"Lingvisticky a kultúrne sú si naše národy veľmi blízke"
konštatoval Jurij Beľajev na slávnostnom udelení medaily v Moskve
s tým, že to národy Ruska a Slovenska predurčuje k tesným vzájomným
kontaktom.

Rezolúcia EP vyzýva, aby k rozšíreniu došlo najneskôr 1. marca 2004

Poslanci podporili rezolúciu pomerom hlasov 54:2. V jej
všeobecnej časti vyzvali členské štáty EÚ, aby na decembrovom summite
v Kodani stanovili dátum rozšírenia na začiatok roku 2004, najneskôr
však na 1. marca 2004.

Výbor dnes zamietol väčšinu pozmeňovacích návrhov
k slovenskej časti rezolúcie, vrátane dodatku belgickej poslankyne
Nelly Maesovej, ktorá žiadala v súvislosti s Benešovými dekrétmi
vypracovanie nezávislej právnej analýzy, či súčasné slovenské právo
obsahuje diskriminačné prvky v rozpore s legislatívou EÚ.

V prípade Českej republiky však poslanci označili za žiaduce
politické gesto, ktorým by Praha potvrdila platnosť česko-nemeckej
deklarácie z roku 1997.

Schválená rezolúcia pripomína slovenskej vláde, že pri riešení
rómskej otázky "naďalej existuje istá priepasť medzi formuláciou
politiky a jej realizáciou v teréne". Žiada preto od Slovenska
"politický záväzok pred koncom prístupových rokovaní, ktorý vyjasní,
ako Slovensko plánuje vyriešiť problémy Rómov pred koncom tohto
desaťročia".

Slovenská vláda musí podľa rezolúcie urýchliť a posilniť boj
proti korupcii na všetkých úrovniach, najmä v súdnictve a ostatných
orgánoch na vynucovanie práva. Reforma súdnictva musí pokračovať,
zdôrazňuje text.

Dokument ďalej vyzýva Slovensko, aby zintenzívnilo úsilie pri
budovaní administratívnych štruktúr a kapacít v oblasti regionálnej
politiky, ktoré budú zodpovedné za čerpanie peňazí na podporu
zaostalých regiónov po vstupe. Podobne musí Slovensko venovať zvýšenú
pozornosť posilňovaniu kapacít v oblasti poľnohospodárstva
a životného prostredia.

"Rezolúcia vo všeobecnosti víta pokrok a skutočnosť, že
rozšírenie stále prebieha podľa plánu, ale obsahuje aj kritické
poznámky. Stále nie sme pripravení povedať áno alebo nie, pretože
musíme čakať na výsledok kodanského summitu. Potom začiatkom budúceho
roka začneme pripravovať našu záverečnú správu," komentoval obsah
rezolúcie spravodajca EP pre Slovensko Jan Marinus Wiersma.

Podľa jeho slov všetky ostávajúce problémy v procese
rozšírenia sa dajú vyriešiť. "Na základe pokroku Slovenska som
presvedčený, že všetky problémy sa podarí v nasledujúcom roku a pol
doriešiť," dodal Wiersma.

Poslanci dnes k slovenskej časti rezolúcie schválili
dodatočnú výzvu, aby slovenské projekty infraštruktúry
spolufinancované z peňazí EÚ boli v súlade s ekologickou legislatívou
únie a vyjadrili znepokojenie nad projektom kanála Dunaj-Odra-Labe.

Všeobecná časť rezolúcie pripomína kandidátom, že najvyššou
prioritou musí byť boj proti korupcii a prehľadné verejné financie.
Najväčším problémom ostávajú podľa EP administratívne a súdne
kapacity. Kandidáti musia podľa EP pokračovať v reformách vo všetkých
oblastiach aj po ukončení rokovaní a po samotnom vstupe do EÚ.

Plénum Európskeho parlamentu bude o nezáväznej rezolúcii
diskutovať v Štrasburgu 19. novembra, schváliť by ju malo o deň
neskôr.

Kurucz: Slovensko a Maďarsko po vstupe do EÚ budú ešte užšie
spolupracovať

Budapešť 5. novembra (TASR) - Slovensko-maďarské vzťahy sa od roku
1993 priebežne rozvíjajú. Po vstupe týchto krajín do Európskej únie
ich budú spoločenské záujmy nútiť k ešte užšej spolupráci.
Povedal to dnes v maďarskom hlavnom meste slovenský chargé d'affaires
v Budapešti Milan Kurucz.

Slovensko nemá námietky voči tomu, aby Maďarsko podporovalo
zachovanie kultúrnej a jazykovej identity maďarskej menšiny žijúcej
na Slovensku, očakáva však, aby sa to dialo v súlade s medzinárodným
právom a očakávaniami Európske únie, povedal ďalej slovenský
diplomat, ktorý prednášal na základe pozvania Zahraničnopolitickej
spoločnosti Oszkára Jásziho o stave a perspektívach
slovensko-maďarských vzťahov.

V súvislosti s krajanským zákonom označil za rozhodne
povzbudivý ten prístup, ktorý prezentoval v predchádzajúcich dňoch
maďarský premiér Péter Medgyessy. Kurucz vyzdvihol tú časť vyhlásenia
šéfa kabinetu, podľa ktorej vláda bude rokovať pred novelizovaním
tohto zákona s dotknutými krajinami, a že zákon chce zharmonizovať
s európskymi normami. Podľa diplomata najdôležitejším princípom je,
aby pri výkone zákona Maďarsko rešpektovalo územnú suverenitu
susedných krajín a ľudské práva.

Ako pripomenul, predchádzajúca vláda opomenula konzultáciu
s dotknutými krajinami. Spomedzi výhrad voči zákonu vyzdvihol tie
opatrenia, ktoré by mali byť vykonané na území Slovenska bez súhlasu
slovenskej vlády.

Činnosť takzvaných odporúčacích organizácií označil Kurucz za
neprijateľnú, a o podpore pre rodičov v tých rodinách, kde aspoň dve
deti navštevujú maďarské školy, povedal, že je to diskriminatívne.
Nepríjemnou medzihrou vo vzájomných vzťahoch nazval diplomat jarné
vyhlásenie expremiéra Viktora Orbána o Benešových dekrétoch a s nimi
súvisiacu maďarskú podporu vstupu SR do Severoatlantickej aliancie.

V súvislosti s otázkou Gabčíkova Kurucz pozitívne hodnotil tú
skutočnosť, že sa otázku podarilo obom krajinám dostať z politickej
roviny na odbornú.

Vývoj hospodárskych vzťahov je podľa diplomata pozitívny, ako
pripomenul, vlani dosiahol vzájomný obchodný obrat miliardu dolárov,
v tomto roku by sa mal zvýšiť na 1,2 miliardu dolárov.