O post šéfa Najvyššieho súdu zabojujú zrejme najmenej traja kandidáti. Postaviť vlastného chce aj minister spravodlivosti.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Časť sudcov Najvyššieho súdu protestuje proti spôsobu, akým bol súčasný predseda súdu Štefan Harabin opätovne nominovaný na tento post.
Trinásti sudcovia v stredu zároveň potvrdili, že mu postavia protikandidátku. Bude ňou 63-ročná sudkyňa Zuzana Ďurišová, ktorú okrem podpísaných sudcov podporuje aj Združenie za otvorenú justíciu.
Skupine sudcov prekáža, že Harabina navrhla na mimoriadnom rokovaní Sudcovskej rady jej predsedníčka Mária Usačevová bez toho, aby sudcovia o tom vedeli. Rada je pritom orgánom sudcovskej samosprávy.
„Uvedený návrh považujeme za iniciatívu úzkej skupiny sudcov Najvyššieho súdu, ktorá je názorovo napojená na súčasného predsedu Štefana Harabina, ktorý dlhodobo svojimi vyhláseniami dehonestuje nielen sudcov Najvyššieho súdu, ale celú justíciu,“ napísali signatári.
Dosť bolo strachu
- Predsedom Najvyššieho súdu bol už v rokoch 1998 až 2003.
- V prvej vláde Roberta Fica bol ministrom za HZDS.
- V roku 2007 chcel byť ústavným sudcom, ale prezident Gašparovič ho nevymenoval.
- Druhý raz sa predsedom súdu stal v roku 2009.
Jedna z podpísaných sudkýň Elena Berthotyová je presvedčená, že návrh kandidátov na predsedu súdu je „taký dôležitý akt, že rada mala v prvom rade osloviť všetkých sudcov, aby podali návrhy a rokovať o nich“.
Sudcovia sa domnievajú, že nominácia Harabina cez Sudcovskú radu je skrývaním sa za tento orgán.
„Keďže bol návrh podaný radou, môže to vyznievať, že sa s ním stotožňujú všetci sudcovia Najvyššieho súdu a proti tomu som cítil potrebu sa vymedziť,“ hovorí ďalší zo signatárov vyhlásenia sudca Rudolf Čirč.
Protest podpísala aj Ďurišová, ktorá už s kandidatúrou súhlasila.
„Rozhodla som sa kandidovať, pretože som dlhodobo nespokojná so situáciou na Najvyššom súde a myslím si, že by mal byť spravovaný celkom inak,“ vyhlásila v stredu.
Ďurišová na súde pracuje od roku 1992 a po príchode Harabina na čelo súdu bola preradená z obchodného do správneho kolégia.
„Ak by som uspela, pokúsila by som sa vrátiť na Najvyšší súd spravodlivosť a sudcom, ktorí o to stoja, vrátiť slobodu a nezávislosť, pretože dnes sú vystavení hrozbe prípadnej perzekúcie zo strany nášho diktátorského pána predsedu,“ povedala.
„Na Najvyššom súde má každý z 85 sudcov právo slobodne vyjadriť akýkoľvek svoj názor, nesúhlas vyjadrilo trinásť z nich,“ reagovala v stredu stručne na udalosti Harabinova kancelária.
„My sme skupina sudcov, ktorá dlhodobo kritizuje pomery na Najvyššom súde. Za danej situácie, keď na súde vládne atmosféra strachu, sme ďalších kolegov ani neoslovovali,“ vraví Berthotyová.
Nestranná autorita
- Voľby predsedu Najvyššieho súdu, ktorý je zároveň aj predsedom Súdnej rady, budú 19. mája,
- oprávnení môžu kandidátov navrhovať do pondelka 28. apríla,
- Harabinovi sa končí päťročné funkčné obdobie 23. júna.
Vlastného kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu chce predstaviť aj minister spravodlivosti Tomáš Borec.
„Momentálne finišujem rozhovory, ktoré vedú k tomu, aby som vedel predložiť dôstojného kandidáta,“ povedal minister po stredajšom rokovaní vlády.
O mene hovoriť nechcel, aby kandidáta „predčasne nepodrobil mediálnemu tlaku“. Kandidáta môže predstaviť najneskôr v pondelok.
Podľa informácií z prostredia Najvyššieho súdu hľadá Borec kandidáta, ktorý by sa nespájal ani s jednou zo strán.
„Nechcem dopredu lámať palicu nad kandidátom, ktorého nepoznáme, ale ťažko môže byť autoritou niekto, kto sa neozval voči tomu, čo sa na Najvyššom súde deje a nedokázal sa zastať kolegov, ktorí sú už roky nezmyselne disciplinárne stíhaní,“ reagovala Berthotyová.
Vyberať nového predsedu súdu na päť rokov bude osemnásťčlenná Súdna rada, ktorú tvoria nominanti sudcov, parlamentu, vlády a prezidenta.
Voľba bude 19. mája, nový predseda súdu a tým aj Súdnej rady musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Ak neuspeje žiadny kandidát, v druhom kole sa už nemôžu zúčastniť.
