Od získania samostatnosti sme udelili azyl iba 631 utečencom. Slovensku sa už vyhýbajú.
BRATISLAVA. Kozmopolitné Slovensko zostáva cudzím pojmom aj po vstupe do Európskej únie.
Napriek nepriaznivému demografickému vývoju u nás žije podľa údajov Hraničnej a cudzineckej polície legálne necelých 72-tisíc cudzincov, čo je iba 1,35 percenta populácie.
Menší podiel prisťahovalcov majú z krajín Únie iba Litva, Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko a Poľsko.
„Je to dôsledok nízkej atraktivity Slovenska pre ľudí z iných krajín Únie v kombinácii s našou uzavretosťou voči obyvateľom z chudobnejších krajín,“ hovorí sociologička Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Slovensko neláka
Vstupom Slovenska do Únie sa podmienky pre cudzincov z členských krajín výrazne zjednodušili a dnes majú u nás takmer rovnaké práva ako domáci.
Naša krajina ich napriek tomu veľmi neláka, podľa polície ich tu trvalejšie žije iba vyše 45-tisíc.
Najväčší podiel cudzincov u nás pochádza z Česka, nezanedbateľnú časť tvoria aj naši krajania zo Srbska či Rumunska.
Z krajín Európskej únie k nám z ekonomických dôvodov prišla väčšia komunita Rumunov, 350 sa ich usídlilo napríklad v Prievidzi, kde sa zamestnali najmä v miestnych baniach.
