Kde ste sa spoznali s Rudolfom Vrbom?
„Na židovskej ľudovej škole v Párovciach v Nitre. Ja som bol taký malý, sedel som v prvej lavici a do triedy prišiel riaditeľ školy s takým veľmi pekným chlapcom. Aj som mu závidel, lebo ja som mal pehy a bol som ryšavý, zatiaľ čo on bol čierny a dobre vyzeral. Riaditeľ nám povedal, predstavujem vám nového spolužiaka , Waltera Rosenberga, a posadil ho vedľa mňa. Tak som sa ako šesťročný s Vrbom, vtedy ešte Rosenbergom, zoznámil.“
Vrba sa s rodinou potom presťahoval do Bratislavy. Videli ste ho ešte potom?
„Keďže podľa paragrafu tridsať osem židovského kódexu museli počas vojny všetci Židia odísť zo strednej školy, zriadili pre nás v Bratislave po prechode frontu taký, my sme to volali „rychlovarný kurz“. Trval tri mesiace a mohli sme po ňom maturovať. Vtedy som sa s Vrbom znovu ocitol v školských laviciach. Naposledy som ho videl v 60-tych rokoch, keď som ho navštívil v Londýne. To mi aj podpísal a venoval svoju knihu.“
