Údaje, ktoré o nás zbierajú desiatky inštitúcií, si dnes štát nedokáže pospájať.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
BRATISLAVA. Štatistický úrad v piatok oznámil, že po troch rokoch od sčítania obyvateľov, domov a bytov v máji 2011, odovzdal všetky dáta medzinárodným inštitúciám.
„Sčítanie 2011 sa oficiálne končí, sčítanie 2021 sa začína,“ vyhlásila predsedníčka úradu Ľudmila Benkovičová.
Sedemnásty cenzus na našom území bude zrejme vyzerať inak. Posledné sčítanie poznačila neochota ľudí informovať štát o súkromí a niektoré údaje z akcie za vyše 30 miliónov eur nie sú presné.
Zo sčítania napríklad vyplynulo, že za desať rokov klesol počet obyvateľov slovenskej národnosti z 85,8 na 80,7 percenta. Vyše 382-tisíc ľudí údaj o národnosti odmietlo vyplniť a úbytok Slovákov je tak iba virtuálny.
Iný údaj hovorí, že Bratislava stratila medzi rokmi 2010 a 2011 takmer 20-tisíc obyvateľov. Aj táto zmena sa udiala zrejme iba na papieri a poznačila ju aj neochota Bratislavčanov vypĺňať formuláre či nedobytnosť ich bytov pre sčítacích komisárov.
Zmena je nutná
Sčítanie je napriek tomu podľa štatistikov nenahraditeľným zdrojom dôležitých údajov.
„Je o ne obrovský záujem, prakticky denne vybavujeme požiadavky odbornej aj laickej verejnosti, čo potvrdzuje ich nenahraditeľnosť,“ hovorí Benkovičová.
„Na údaje zo sčítania, čo sú jediné komplexné informácie o situácii domácností, sa odvolávame často aj pri našich výskumoch a analýzach,“ vraví riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Sylvia Porubänová.
Štát podľa týchto materiálov nastavuje opatrenia na podporu rodín či na rozvoj zamestnanosti.
Nezaťažovať ľudí
Aby štát, samosprávy či súkromníci dokázali údaje zo sčítania zmysluplne používať, musia byť hodnoverné.
