Jej vláda skončila na európskej téme. To sa nikdy predtým na Slovensku nestalo. Bývalá premiérka IVETA RADIČOVÁ hovorí o rozpade svojej koalície, ale aj o pozitívach nášho členstva v Európskej únii.
Keď sme rozmýšľali, ktorá z európskych tém mala najväčší priamy vplyv na Slovensko, zhodli sme sa na eurovale a s ním spojenom páde vašej vlády. Aj vy si to myslíte?
„Téma, ktorá zasiahla veľmi Slovensko spolu s ďalšími 22 krajinami, je svojím rozsahom najväčšia kríza od roku 1930. Pochopiteľne, že prijímanie riešení krízy takejto hĺbky a rozsahu má svoje obrovské riziká. Bezbolestné riešenia tu neexistujú.“
Stálo zvýšenie eurovalu za pád vlády?
„Hovoríme o dočasnom eurovale a o minulosti, pretože odvtedy bol prijatý permanentný mechanizmus. Prehlbovanie finančnej krízy malo obrovské tempo a dynamiku. V roku, keď sme vstúpili do eurozóny, len štyri jej krajiny spĺňali maastrichtské kritériá, teda neboli zasiahnuté problémami deficitu a vysokého dlhu. Už pri vstupe to bolo obdobie veľkých problémov. Riešenie, ktoré sa prijalo ako prvé, bola priama finančná pôžička Grécku, s ktorou súhlasila prvá Ficova vláda. Hneď v júni 2010 na jednom z prvých rokovaní novej vlády sme prijali dve uznesenia. Prvým sme zrušili tento záväzok. Na prvý pohľad to bol jednoduchý krok, ale on bol veľmi vážny, keďže súhlas už bol daný. Druhým sme zmenili už platné a dohodnuté uznesenie o účasti na dočasnom eurovale prijatím troch zásadných podmienok, za ktorých je Slovensko pripravené participovať na tomto mechanizme. V auguste 2010 bola táto zmluva schválená v parlamente koalíciou aj opozíciou aj s ďalšou podmienkou.“
Stálo to za pád vlády?
„Členská krajina eurozóny, ktorá v auguste 2010 súhlasí s mechanizmom a s garanciou záruk s prípadnou možnosťou dorovnania, ak príde k zníženiu hodnoty, musí splniť svoje záväzky. Inak sa stane nedôveryhodným partnerom, ak vôbec o partnerstve môže byť reč.“
Čo by sa podľa vás teraz dialo, keby Slovensko zvýšenie eurovalu neodhlasovalo, ako to chcel Sulík?
„Táto hypotéza nie je na mieste, pretože v takom prípade by prišlo tak či tak k rekonštrukcii vlády, pretože principiálne viesť vládu, ktorá nemá legislatívnu väčšinu, je nezmysel.“
Vy by ste v nej však neboli.
„To je môj postoj známy odvtedy, keď sa o probléme začalo diskutovať. Viesť vládu bez legislatívnej väčšiny znamená nemožnosť rozhodovania. Máme za sebou skúsenosť z obdobia druhej Dzurindovej vlády. Zo skúseností sa máme poúčať, nie chyby opakovať.“
Boli Sulík a SaS jedinými vinníkmi pádu vlády?
„Za tento mechanizmus – a nepoužívam slovo vinník – hlasovala SaS, OKS okrem pána Šebeja a poslanci zo súčasného OĽaNO okrem jedného. Takže to nebola vec iba poslancov jedného politického subjektu. Preto zdôrazňujem argument a fakt straty legislatívnej väčšiny, bez ktorej vláda nemá legitimitu. To, že sme nedospeli k dohode, je výsledkom principiálneho sporu medzi stanoviskom, že záväzok z augusta 2010 máme naplniť a stanoviskom, že v priebehu krízy máme vystúpiť ako jediná krajina z dohody a tým aj existujúcu dohodu zrušiť, lebo ten súhlas bol podmienený hlasovaním všetkých sedemnástich členských krajín eurozóny a šestnásť už tento mechanizmus odsúhlasilo.“
Máte s odstupom času pocit, že sa s tým niečo predsa dalo urobiť a so Sulíkom sa predsa dalo dohodnúť?