Wolfsthal, Kittsee, Rajka či Bezenye sú čoraz viac slovenskými dedinkami.
BEZENYE, WOLFSTHAL. Na vynovenom detskom ihrisku v maďarskej dedinke Bezenye pár kilometrov od Bratislavy sa každé ráno stretávajú štyri slovenské mamičky s deťmi. Ani jedna z nich nehovorí po maďarsky, napriek tomu sa rozhodli presťahovať do pohraničnej dediny.
„Nie je to až taký problém, v dedine žije aj chorvátska menšina. Naše deti tu chodia aj do škôlky, učiteľka sa s nimi dohovorí po chorvátsky,“ hovorí Eva, matka na materskej, ktorá tu žije už sedem rokov.
Väčšina miestnych Slovákov dochádza za prácou do Bratislavy. Dve z matiek na ihrisku sú učiteľky, ich deti budú chodiť do školy za hranicu.
Bezenye pôsobí ako tradičná dedina so starými domami, kostolom, jednými potravinami a krčmou. Navigačné tabuľky a nápisy na obchodoch sú však v maďarčine, slovenčine aj chorvátčine.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Z panelákov Bratislavy
RAKÚSKO:
- Wolfstahl – 278 Slovákov - spolu 896 obyvateľov (k 1. 1. 2013);
- Hainburg am Donau – 1247 Slovákov (562 mužov a 685 žien) – spolu 6 066 obyvateľov (k 1. 1. 2013);
- Berg – 148 Slovákov – spolu tam žije 1142 obyvateľov;
MAĎARSKO:
- Rajka – 500 Slovákov s trvalým pobytom, ale predpokladajú, že je tam o 1 000 Slovákov viac – spolu tam žije 2597 obyvateľov (k 1. 1. 2013);
- Bezenye – približne 200 Slovákov (odhad) – spolu tam žije 1377 obyvateľov;
- Dunakiliti – 150 Slovákov – spolu 1884 obyvateľov (k 1. 1. 2013).
Zdroj: Údaje obcí
Eva s manželom sa sem presťahovali hneď po svadbe. Predtým obaja bývali u rodičov v bratislavských bytovkách. V Bratislave a okolí bolo všetko predražené, Bezenye ich dostal na nízku cenu.
„Kúpili sme si starší dom so záhradou, ktorý sme si postupne zrekonštruovali,“ hovorí Eva. „Keď sme potrebovali niečo vybaviť alebo zohnať, napríklad murára alebo maliara, nebol to problém. Domáci sú veľmi ochotní a pomôžu.“
Po maďarsky nehovorí ani jeden člen rodiny, ale dohovoria sa rukami-nohami.
Slováci v Bezenye fungujú ako komunita napriek tomu, že ich domy sú roztrúsené po celej dedine. Každý piatok sa stretávajú v miestnej krčme.
Matky sa sťažujú len na zlú dopravu. Bezenye a Bratislava nie sú prepojené autobusmi, treba prestupovať. Ak nemáte auto, cesta môže trvať aj vyše troch hodín. „Máme iba jedno auto, čo býva problém.“