BRATISLAVA. Úroveň digitálnej gramotnosti medzi generáciami na Slovensku je stále veľmi rozdielna.
Vyplýva to z výskumu, ktorý Inštitút pre verejné otázky (IVO) realizuje od roku 2005.
Každý rok prebiehali prieskumy na vzorke väčšej ako 1000 respondentov, zber údajov zabezpečila agentúra Focus formou osobných rozhovorov.
Rozdiely medzi generáciami sa prejavujú aj v tom, akým tempom rástla za posledné roky úroveň ich digitálnej gramotnosti a či sa v tejto oblasti chcú zlepšovať.
Kým tzv. miléniová generácia, teda ľudia, ktorí sa narodili v 80. a 90. rokoch, dosiahli za takmer desaťročie vysokú úroveň digitálnych zručností, ich rodičia, tzv. generácia X, je stále na strednej úrovni a generácia ich starých rodičov stále bojuje s využívaním počítačov, mobilov a ďalších elektronických služieb.
Generácia rodičov je v digitálnych zručnostiach v porovnaní s miléniovou generáciou horšia o 28 percent, generácia starých rodičov za nimi zaostáva až o 70 percent.
Údaje vyplývajú z prieskumu realizovanom v rámci projektu v roku 2013.
Rozdiel je v motivácii
Jednou z príčin digitálnej priepasti medzi generáciami je podľa autora projektu Mariána Velšica odlišná vnútorná motivácia a vonkajší spoločenský tlak.
Výskum ukázal, že miléniovú generáciu najviac ovplyvňuje škola a prostredie ich rovesníkov, ale aj požiadavky trhu práce.
"Pre mladých ľudí sú informačné technológie dôležité vo všetkých oblastiach života, od štúdia, cez zamestnávanie, získavanie informácií, využívanie elektronických služieb, komunikáciu s inými ľuďmi až po zábavu a oddych," povedal Velšic.
Veľký význam technológií pre svoj život v prieskume deklarovalo viac ako 70 percent mladých ľudí a asi polovica respondentov z generácie ich rodičov. Pre nich, ako aj starších ľudí narodených v 40. - 50. rokoch, majú tieto technológie prínos iba keď vidia určitý hmatateľný efekt ich využívania.
Radšej pôjdu na úrad
Podľa Petra Škodného zo spoločnosti Accenture bude neznalosť komunikačných technológií predstavovať pre starších ľudí stále väčší problém. A to najmä, keď úrady či zdravotnícke zariadenia začnú vo väčšej miere komunikovať elektronickou formou.
"Staršie generácie dnes nemajú dôvod komunikovať elektronicky. Radšej budú cestovať 50 až 60 kilometrov autobusom za úradníčkou, aby dostali pečiatku, lebo inú možnosť nemajú," uviedol.
Keby boli aj inštitúcie digitalizované, gramotnosť by podľa neho vzrástla. Už dnes banky či iné inštitúcie uprednostňujú elektronickú komunikáciu s klientom. Keď si za papierový výpis banka vypýta poplatok, pre mnohých sociálne slabších ľudí to podľa Velšica môže byť problém.
Problém digitálnej gramotnosti na Slovensku je len v ľuďoch a nespočíva v dostupnosti vybavenia, tvrdí Škodný. "Z hľadiska dostupnosti, rýchlosti internetu sme jedna z najvyspelejších krajín Európy."
