BRATISLAVA. Slovenského cestovateľa Tomáša Princzkela, ktorý pred vyše týždňom zmizol pod najvyššou horou sveta Mount Everestom, stále nenašli.
Po cestovateľovi pátrajú podľa ministerstva zahraničných vecí policajti, vrtuľník, honorárny konzul Slovenska a miestni šerpovia.
Do pátrania sa zapojil aj nepálsky minister zahraničných vecí Mahendra Bahadury Pandey.
Nezvestný je desať dní
Princzkela naposledy videli 20. apríla v nedeľu večer v tábore Dingboche, ktorý je vo výške 4500 metrov. V zamknutej izbe nechal ruksak, spacák, peniaze aj pas.
Operátorom sa nepodarilo lokalizovať ani jeho zapnutý mobil.
Zatiaľ sa stále nevie, prečo Princzkel zmizol. Únoscovia a teroristi však podľa Jozefa Zelizňáka, sprievodcu v Himalájach pre cestovnú kanceláriu Bubo, v Nepále nepôsobia.
Hovorí, že turistov občas vyrušujú iba skupiny maoistov.
„Tieto extrémne ľavicové skupiny vidieckeho obyvateľstva bežne zastavujú turistov. Pýtajú si na naše pomery skromné výkupné alebo priepustku.“
Keď im podľa neho dajú turisti asi desať dolárov na osobu, tak ľudí púšťajú ďalej. „Ak človek odporuje, robí chybu. Treba poslúchnuť, dá sa ale aj vyjednávať.“
Zelizňák hovorí, že bežne zastavovali aj ich mikrobus, zablokovali cestu a pol hodinu sa dohadovali. „Nenazval by som to prepad, patrí to k Nepálu. Maoisti sú veľmi chudobní, pre nich sú turisti 'pojazdné bankomaty'.“
Vydavateľ nepálskych novín Nepali Times Kunda Dixit hovorí, že oblasť, v ktorej sa pohyboval Princzkel, nie je známa tým, že by tam mizli ľudia. „Cestičky sú veľmi dobre značené, mimo nich sa nedá veľmi kam ísť.“
Vraví, že tam boli aj krádeže, väčšinou však lupič iba zobral veci a nezabíjal.
Rizikovejšie je prostredie
Dixit hovorí, že pred niekoľkými rokmi zmizlo v Himalájach niekoľko žien, ale v oblasti, ktorá je vzdialená asi stovku kilometrov od Dingboche.
Predpokladá, že v tomto prípade by mohlo ísť skôr o nehodu.
Pre turistov je podľa Zelizňáka rizikom najmä výšková choroba. Tá sa vo veľkých výškach prejavuje napríklad zvracaním, hnačkou a ťažkosťami s dýchaním. „Neprichádza to náhle, príznaky sa postupne zhoršujú.“
Sprievodca vraví, že vtedy treba zísť stovky metrov nižšie.
Turista by nemal podľa Zelizňáka robiť výstup sám, aby mu mal v prípade nástupu choroby kto pomôcť alebo upozorniť na riziko príznakov.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
