ROZHOVOR

Zbiera príbehy pamätníkov: Otec sa postavil komunistom, sledovali nás

Novinár Mikuláš Kroupa začal pri rozhlasových spovediach, dnes má zbierku tisícok príbehov.

Novinár Mikuláš Kroupa začal pri rozhlasových spovediach, dnes má zbierku tisícok príbehov.(Zdroj: MAFRA - Michal Růžička)

Občianske združenie Post Bellum, ktoré už trinásť rokov funguje v Česku, chce vybudovať internetovú databázu pamätníkov 20. storočia, kde by chceli mať aj príbehy zo Slovenska. Jeho riaditeľom a zakladateľom je publicista MIKULÁŠ KROUPA.

V Českej republike funguje trinásť rokov iniciatíva Post Bellum, ktorej cieľom je zachytiť čo najviac výpovedí pamätníkov 20. storočia a vytvoriť ich internetovú databázu. Ako vznikla?

„S priateľmi z Českého rozhlasu premýšľali nad tým, ako príbehy pamätníkov, ktoré sme pripravovali do spravodajstva napríklad pri rôznych výročiach, spracovať dôkladnejšie a starostlivejšie. Vedeli sme, že tí ľudia by si zaslúžili niečo viac ako novinárske spracovanie, a tak vznikla iniciatíva Post Bellum. Bola to iniciatíva asi 6-7 ľudí, zohnali sme si od Českého rozhlasu nahrávací aparát a začali sme vo svojom voľnom čase starých ľudí obiehať a nahrávať si ich spomienky. A pretože sa to rozbehlo, začali sme postupne uvažovať nad tým, ako archív výpovedí zdigitalizovať a sprístupniť ho aj ostatným novinárom a širokej verejnosti. Tak vznikla na internete digitálna bádateľňa www.pametnaroda.cz - pretože sa k nám pripájali aj partneri zo zahraničia, tak dostala aj svoju anglickú, nemeckú a ďalšie jazykové verzie. V tejto chvíli nájdete Pamäť národa na www.memoryofnations.eu a sprístupnencých je niečo cez štyritisíc výpovedí vojnových veteránov, politických väzňov. Nakrúcame však aj spomienky ľudí z druhej strane barikády - bývalých agentov Štátnej bezpečnosti či dozorcov.“

Čo všetko dnes robí vaše občianske združenie?

Mikuláš Kroupa
  • Narodil sa v roku 1975 v Prahe v rodine disidenta, dnes vysokoškolského učiteľa Daniela Kroupu.
  • Vyštudoval Vyššiu odbornú školu publicistiky.
  • Pracuje ako novinár v Českom rozhlase, kde pripravuje okrem iného reláciu Príbehy 20. storočia.
  • Je riaditeľom neziskovej organizácie Post Bellum a vedúcim projektu Pamäť národa. Ten doteraz zhromaždil viac ako 4-tisíc spomienok pamätníkov nacistickej aj komunistickej totality.
  • Za svoju prácu získal viaceré ocenenia – v roku 2011 za najlepšiu občiansku žurnalistiku od Google a Open Society Fund.

„Post Bellum v latinčine znamená po vojne a spojili sa v ňom novinári, historici a študenti. Združenie, ktoré vzniklo pred rokom 2001, chcelo vyspovedať najstaršiu generáciu, ktorá si pamätá druhú svetovú vojnu a postupne sme prišli na to, že nás, samozrejme, zaujímajú aj príbehy z 50. rokov. V roku 2006, keď už sme mali zbierku viac než 400 až 500 zdokumentovaných výpovedí, začali vznikať pravidelné rozhlasové programy pod názvom Príbehy 20. storočia. Každý, kto cyklus sleduje, vie, že tie príbehy sú česko-slovenské. Tak sme sa rozhodli nájsť a podporiť partnerov tu na Slovensku, čo sa nám aj pomaly darí a vybudovali sme v roku 2009 spoločenstvo podobné ako je v Česku. V Bratislave ho vedie Štefan Hríb a pripájajú sa aj ďalšie médiá a nadšenci.“

Majú Slováci o túto činnosť záujem?

„Je dôležité osloviť správnym jazykom správnu skupinu verejnosti. Rozhlasové dokumenty sú skôr pre starších alebo kategóriu nad 30 rokov. Post Bellum však hľadá formy ako osloviť aj mladšie generácie, preto sme vydali napríklad knihu komiksov Jěště sme ve válce. S Janem Svěrákem sme vytvorili štyri krátke animované filmy príbehov, tiež vznikajú výstavy. Jedna z nich mala názov My sme to nevzdali, ďalej sme v Prahe vybudovali koncentračný tábor alebo výstavu, ktorá pripomínala 70 rokov od atentátu na Heydricha. Tiež vzniká množstvo ďalších projektov, napríklad aplikácia pre „chytré mobilné telefóny“, je to mapa, ktorá vám v telefóne ukáže, kde sa nachádzate a čo sa okolo vás v minulosti dialo. Vďaka tejto mape môžete prejsť Česko aj Slovensko a spoznávať vďaka nej konkrétne ľudské osudy. Každoročne pre Českú televíziu pripravujeme slávnosť, na ktorej udeľujeme ceny Pamäti národa. Boli by sme radi, keby sa podaril tento prenos dostať aj na obrazovky Slovenskej televízie. Tiež spolupracujeme so zahraničnými dokumentaristami, ktorí s nami zdieľajú svoje nahrávky. Rozbiehame vzdelávacie projekty na základných a stredných školách, aby deti mapovali príbehy svojich starých rodičov či susedov. Snažíme sa hľadať formy, ktorými by sme mohli tie príbehy rozprávať verejnosti – je podľa mňa najmä dôležité hovoriť tie príbehy jazykom, ktorému ľudia rozumejú.“

Na Slovensku už fungujú aj niektoré združenia, ktoré sa snažia mapovať príbehy 20. storočia. V projekte Nenápadní hrdinovia píšu žiaci práce o ľuďoch, ktorí bojovali proti obom totalitám, svoju zbierku oral history z obdobia najmä komunizmu tvoril Ústav pamäti národa, zbierku výpovedí o holokauste má najmä Nadácia Milana Šimečku. Svoj projekt o 20. storočí mal náš rozhlas, výpovede pamätníkov sčasti mapujú dnes ich vlastné organizácie – združenie seniorov, ktorí prežili holokaust, Zväz protifašistických bojovníkov, Konfederácia politických väzňov či Zväz protikomunistického odboja. Plánujete spolupracovať aj s niektorými z týchto organizácii či združení?

„Slovenské Post Bellum nemôže byť izolované od tejto práce. Chceme prispieť našou zbierkou natáčania rozprávania, nemôžeme zostať však na tomto poli sami. Preto sme radi za inštitúcie, ktoré s nami v tomto úzko spolupracujú, som veľmi rád za Ústav pamäti národa, médiá, ale najviac si vážim ochotu starých ľudí hovoriť. Mnohí z nich nám hovorili, že sme prišli v pravú chvíľu. Generácia, ktorá si pamätá druhú svetovú vojnu, nám pomaly odchádza. Zároveň som rád, že sa na Slovensku vyvíja aj Klub priateľov príbehov 20. storočia, čo je spoločenstvo, ktorí nám finančne pomáhajú. Sú to prevažne jednotlivci – v Česku sú to stovky ľudí, na Slovensku je to menej, keďže tu sme iba tri roky.“

Pochádzate z rodiny disidenta a signatára Charty 77 Daniela Kroupu, dá sa aj tam hľadať vás počiatočný záujem o históriu 20. storočia?

„Myslím si, že je neskutočne prirodzené sledovať okolo seba príbehy, je to samozrejmé, ľudské a poučné. Tak sa skôr domnievam, že som k tejto svojej práci prišiel ako novinár, publicista, človek, ktorého príbehy starých ľudí zaujímajú. Samozrejme, aj môj otec je súčasťou Pamäti národa, osobne som si však netrúfol zaznamenať jeho príbeh a prenechal som to na svojich priateľov z Post Bellum. Otec sa postavil komunistom ako signatár Charty 77, bol žiakom filozofa Patočku, mnohokrát ho vyšetrovala ŠtB, ktorá sledovala aj našu rodinu.

Často sa ma ľudia pýtajú, aký príbeh je pre mňa ten najzaujímavejší alebo na čo vôbec Pamäť národa je. Ja na to odpovedám, že každý z tých príbehov, ktorý sme zhromaždili, je akýmsi čriepkom do mozaiky, ktorá sa v každom z nás skrýva. Domnievam sa však, že Pamäť národa nie je len tou historickou mozaikou, ktorá nám umožňuje pozrieť sa na dejiny očami konkrétnych účastníkov a svedkov, ale tiež si ju môžeme predstaviť ako isté zrkadlo, ktoré vám ukáže, akí ste vy sami. Pretože každý z tých príbehov sa vás pomerne nemilosrdne spýta, ako by ste sa vy zachovali v takej chvíli."

Post Bellum odštartovalo v Česku a na Slovensku súťaž Príbehy 20. storočia, ktorého cieľom je hľadanie zabudnutých pamätníkov a zaujímavých príbehov. Príbehy môžu písať deti i dospelí až do 5. októbra 2014. Víťaz môže vyhrať až 50 000 českých korún (1800 eur).


Príbehy 20. storočia

Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?

Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!

Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 662
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 3 657
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 577
  4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 173
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 665
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 348
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 183
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 106
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 710
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 695

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Čo sa to stalo s časom? Náramkové hodinky miznú z rúk

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

KOMENTÁRE

Mala byť ombudsmanka aj na pochode za rodinu?

Bubon, koláž Krista a zástava, celý výjav pripomínal akúsi civilnú procesiu.

Neprehliadnite tiež

Domov

Meteorológovia opäť varujú pred dažďom aj povodňami

Výstraha sa týka regiónov na severnom a strednom Slovensku.

Domov

Liberáli chcú zaradiť do kalendára nový štátny sviatok

Opozičná SaS navrhuje, aby bol štátnym sviatkom 28. október.

Domov

Pochody boli bez protiprávnych konaní, doprava je v centre obnovená

Štátna aj mestská polícia dohliadali na priebeh pochodov Dúhový Pride a Hrdí na rodinu.

Domov

V Bratislave bol Dúhový pochod. Pozrite si, ako vyzeral

V približne rovnakom čase sa konal v hlavnom meste aj pochod Hrdí na rodinu.