Kandidátka na predsedníčku Najvyššieho súdu JANA BAJÁNKOVÁ odpovedala na otázky e-mailom. Hovorí, že k Štefanovi Harabinovi sa správa rovnako priateľsky, ako k iným sudcom. Jeho opatrenia voči oponentom však podľa nej neboli dobré. Aby mohla kandidovať, stiahla tzv. antidiskriminačnú žalobu.
Štefan Harabin vás v utorňajšom rozhovore pre náš denník označoval ako priateľku. Aj vy by ste ho označili ako priateľa?
„Ku všetkým kolegom sa snažím správať slušne a priateľsky. Platí to vo vzťahu k predsedovi súdu aj k ostatným viac ako osemdesiatim sudcom.“
Povedal tiež, za istých okolností si vie predstaviť, že sa vzdá kandidatúry vo váš prospech. Hovorili ste už na túto tému spolu a prípadne, povedal, aké sú tie okolnosti?
„Nie.“
Máte pocit z jeho vyjadrení, že ide o taktiku alebo ich myslí úprimne?
„Myslím, že každý si o tom môže slobodne spraviť svoj názor. Nakoniec, svoj názor na to si spravil aj denník SME. Nevidím dôvod, aby som sa k tomu vyjadrovala.“
Harabin: Je jedno, či vyhrám ja alebo moja priateľkaČítajte
Roky ste považovaná za blízku spolupracovníčku pána Harabina, ktorý sa s vami aj radí pri viacerých rozhodnutiach. Prečo kandidujete proti nemu?
„Roky som predsedníčkou občianskoprávneho kolégia a neviem si celkom dobre predstaviť, ako by som z tejto pozície mohla nespolupracovať s predsedom súdu v rozhodnutiach týkajúcich sa činnosti kolégia. Ako je o mne všeobecne známe, špecializujem sa na civilné právo a som rada, že mnohí kolegovia sa na mňa s dôverou obracajú s odbornými otázkami.
V tejto oblasti úzko spolupracujem aj s ministerstvom spravodlivosti. Pokiaľ ide o otázku kandidatúry, nerada by som formulovala, že kandidujem ”proti“ niekomu. Nekandidujem ani proti pánovi Harabinovi, ani proti pani Ďurišovej. Kandidujem na funkciu predsedu Najvyššieho súdu s cieľom ponúknuť tejto inštitúcii moje skúsenosti a schopnosti.“
Čo by ste chceli na riadení súdu zmeniť?
„K tejto veci som sa vyjadrila hneď po ohlásení mojej nominácie ministrom spravodlivosti a členmi Súdnej rady: mojim cieľom je ponúknuť nový štýl riadenia Najvyššieho súdu v záujme zvýšenia dôveryhodnosti tejto inštitúcie. Pán Harabin je nepochybne erudovaný a výnimočne schopný trestný sudca. Pravdou však je, že jeho štýl vystupovania už súdnictvu nepomáha. Dovolila by som si dokonca vysloviť úvahu, že medzi vnímaním štýlu jeho práce a aktuálnymi legislatívnymi návrhmi v oblasti justície je určitá príčinná súvislosť. Z hľadiska obsahu je potrebné, aby sa Najvyšší súd omnoho viac venoval tomu najdôležitejšiemu – zjednocovacej činnosti. Z hľadiska právnej istoty a zlepšovania právneho prostredia je toto mimoriadne dôležité. Vítam v tejto oblasti zámer ministerstva spravodlivosti legislatívne ukotviť špecializované päťčlenné senáty, ktorých úlohou bude práve zjednocovanie judikatúry. Chceme, aby súdy prvého stupňa a odvolacie súdy dostali od Najvyššieho súdu pomoc na rýchle a spravodlivé rozhodovanie súdnych sporov ľudí a právnických osôb. Mnoho dobrého v prospech sudcov sa dá urobiť v oblasti racionalizácie práce a rozvrhu práce. Sudcovia Najvyššieho súdu nevyhnutne potrebujú lepšie podmienky na výkon svojej práce. Dramaticky nám rastie počet spisov a so súčasným rozpočtom a vybavením ideme doslova na hranu. Toto musíme urgentne riešiť.“
Súhlasili ste s tým, keď pán Harabin preraďoval sudcov z jedného kolégia do druhého, či im neustále cez rozvrh práce menil agendu?
„Jednou z podmienok sudcovskej nezávislosti je aj určitá predvídateľnosť postavenia sudcu. Z toho plynie jednak zákaz iných zložiek moci v štáte manipulovať so sudcami, no malo by to primerane platiť aj na postavenie sudcu na súde. Niektoré opatrenia možno boli nevyhnutné z hľadiska organizácie práce, no nepovažujem to z môjho pohľadu za systémové a dobré riešenie.“
Prečo nebolo počuť váš kritický hlas?
