Katarína Antoniová z Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti zo Spišského Podhradia sa stala sestrou roka 2013 - manažérkou. V konkurencii dvoch ďalších nominovaných sestier zo Slovenska obsadila prvé miesto. O víťazke rozhodla trinásťčlenná porota.
SPIŠSKÉ PODHRADIE. K. Antoniová naposledy pôsobila na Strednej zdravotníckej škole v Levoči, kde vyučovala predmet ošetrovateľstvo a bola aj vedúcou odbornej praxe. Jej ambíciou bolo však pracovať s pacientom v domácich podmienkach, čomu sa venuje už 14 rokov.
Ošetrovala aj pacientku po prestrelke
Ako povedala, rada pomáha chorým a ich príbuzným. Najdôležitejšie je získať si dôveru pacienta, potom je práca radosťou. Najťažšia a zároveň aj najkrajšia na práci sestry je podľa nej každodenná, mravčia práca s pacientom.
„Záleží nám na každom pacientovi, no nezabudnuteľní sú tí, ktorých preberáme z oddelení anestézie a intenzívnej medicíny v kóme, začnú sa nám doma prebúdzať a dokážeme nájsť spôsob, ako sa dá s nimi komunikovať, dokážeme postaviť na nohy pacientov, ktorým už nikto nedával nádej,“ vysvetlila.
„Milý bol prípad 92-ročnej babičky, ku ktorej sme každý deň chodili ošetrovať dekubit po zlomenine krčka stehennej kosti a zmobilizovali sme ju. Netušila, prečo k nej chodíme, iba jej bolo čudné, že jej na návštevu nič nedonesieme. Raz som jej doniesla cukríky a pomaranče a ona ma chcela pohostiť štamperlíkom. Vysvetlila som jej, že nemôžem, že šoférujem. Ona sa čudovala, že nemám šoféra, veď ženy nešoférujú. A už absolútne nevedela pochopiť, prečo dookola jazdím autom, keď krížom cez hory svižným krokom by som bola v Podhradí za dve hodinky. Bola rozkošná,“ dodala sestrička.
„Určite sa nedá zabudnúť ani na to, ako som v osade ošetrovala jednu pacientku. Sprevádzali ma k nej ozbrojení muži v nepriestrelných vestách. Od pacientky som sa dozvedela, že tam predtým bola prestrelka, vraj iba 'také malé nedorozumenie',“ zaspomínala na silné momenty sestrička.
Najkrajšia je vďaka pacienta
K. Antoniovú nominovali na ocenenie sekcia sestier pracujúcich v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti a aj sestry z regionálnej komory sestier z nemocníc v Levoči a v Krompachoch.
Slávnostný galavečer spojený s oceňovaním sa uskutočnil v Bratislave. Spolu s K. Antoniovou sa do finále dostali ešte dve sestričky zo západného Slovenska.
Porota sa nakoniec rozhodla cenu udeliť sestričke zo Spiša a tá získala okrem diplomu aj brošňu v podobe ruže sv. Alžbety.
Ocenenie vníma ako profesionálne uznanie, no zároveň aj ako ocenenie všetkých sestier, pracujúcich v neľahkých podmienkach domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
„Najkrajším ľudským momentom je poďakovanie pacienta. Ocenenie je profesionálne, ale ďakujem od pacienta zahreje, zaváži nad všetkými negatívami. Spolu s kolektívom sestier sa staráme o množstvo pacientov aj s onkologickými ochoreniami. Do budúcnosti si prajem čo najväčšie množstvo spokojných a uzdravených pacientov,“ zdôraznila.
A čo by odkázala sestra roka budúcim sestričkám? „Musia byť vždy trpezlivejšie ako pacient. Ak mladý človek nie je trpezlivý, nech sa radšej vyhne tomuto povolaniu. V práci sa musíme i chceme riadiť zásadou, že blaho pacienta je pre nás najvyšší zákon,“ zamyslela sa.
A hoci je zasypaná prácou, zriedkavý voľný čas si vie rovnako vychutnať.
„Odovzdám telefón kolegyniam a odcestujem, najradšej na Oravu, kde je ticho, pokoj a nádherná príroda,“ prezradila.
A ako je to s ocenením sestier v spoločnosti? „Finančné ohodnotenie poteší, ale nezlepší spoločenské postavenie. To môže zmeniť len vyššie morálne ohodnotenie tých, ktorí sú zodpovední za chod zdravotníctva na Slovensku. Naši pacienti a ich príbuzní si našu prácu skutočne vážia,“ dodala K. Antoniová.
Autor: šim
Beata
Balogová
