Nemeckí oficieri a boxer
V Opatiji pred kaviarňou „Quarnero“ na terase odohral sa včera hlučný výjav. Za stolom sedel pán so svojou ženou. Pán čítal noviny. Neďaleko sedeli dvaja civilne oblečení pruskí oficieri, ktorí stále fixirovali dámu, ukazovali jej navštivenky a – peniaze. Dáma, pohoršená drzým chovaním sa dotieravcov, upozornila na nich svojho muža.
Tento skočil a bral oficierov na otázku. Jeden z nich mu drzo odvetil, aby mlčal, lebo že ho vyzauškuje. Tu mu manžel vlepil také zaucho, že oficier krvou zaliaty srútil sa so stoličky. Druhý chcel isť svojmu kamarádovi na pomoc a schytil stoličku na muža, avšak dostal do tváre päsťou taký úder, že aj jeho zaliala krv a bez seba svalil sa na zem. Tak ich museli vodou prebierať a poumývať kelneri.
Onedlho na to prišli k mužovi dvaja sekundanti a žiadali zadosťučinenie pre nemeckého oficiera jazdy Wehlera. Muž oddal svoju navštívenku, z ktorej prekvapení videli, že majú do činenia so Šimonom Schreyerom, „umelcom v boxovaní a šermovaní dýkou“. Schreyer nabídnul im, že sa pôjde vďačne boxovať alebo dýkou klať s Wehlerom, ale veru sekundanti bez slova odišli. Nemeckí oficieri ešte v ten deň zmizli z Opatije, kde sa im dostalo takej zaslúženej lekcie.
Vďačný žobrák
Pred niekoľkými týždňami zomrel v Paríži žobrák, ktorý za 40 rokov žobral pri bráne kostola sv. Martina. Vo vojne prusko-francúzskej r. 1870 odstrelili mu nohu. V lete sedával už o 5. hod. ráno, v zime už o 7. hodine pri vrátach kostola.
Istý mešťan, otec početnej rodiny, ktorý denne chodil okolo žobráka do svojho úradu, dával mu temer pravidelne po 2 – 3 halieroch. Keď nedávno žobrák zomrel, bol spomenutý mešťan veľmi prekvapený, keď mu úradne oznámili, že žobrák testamentárne poručil mu celý svoj majetok: 62.000 frankov v hotovosti.
Žobrák obdaril úradníka z vďačnosti, lebo sa dosvedel, že žije so svojou rodinou v pomeroch dosť stiesnených.
Veľký požiar v Zborove
Hrozný úder stihnul mestečko Zborov v Zemplíne. V nedeľu v noci vypuknul oheň v pálenici bratov Schwarzovcov, ktorý čoskoro zachvátil i dom aj maštale. Bol silný južný vetor a za krátky čas celé ulice stály v plameni.
Zhorelo 80 domov a mnoho bočných i hospodárskych stavísk. Obyvateľstvo s jakousi fatalistickou ľahostajnosťou hľadelo, jako mu požiar ničí majetok a dľa zpráv peštianskych časopisov udajne len vtedy sa chytilo do hasenia, keď lesný merník Linský ponúkal 10 – 15 korún pláce za donášanie vody a hasenie.
Bolo by snáď celé mestečko zhorelo, keby neboli na pomoc dobehli hasiči z Bardijova, ktorým konečne podarilo sa požiar lokalizovať a udusiť. Požiar zapričinil obrovskú škodu. Medzi inším zhorel aj chýrny Rákócovský kaštiel i s archívom, taktiež i kostol, ktorého zvony sa srútily a roztopily.
Hostina zo siedmich – misionárov
Hrozný chýr dochádza s ostrovov Malé Hebridy zvaných. Na ostrov Maleculu prišlo deväť kresťanských misionárov, ktorí naďabili tam na ľudožrútov. Ludožrúti misionárov obkolesili, siedmich z nich chytili, zavraždili a pripravili si z nich hostinu. Upiekli nešťastníkov na veľkých ražňoch. Dvaja misionári sa len horko-ťažko zachránili od desnej smrti.
Zbojníci
Z Trnavy oznamujú: V obci Pustafedémeš (Prešporská) do domu statkára Heinricha Pongora vnikli včera v noci dvaja zakuklení zbojníci a zastali si nad posteľou predeseného statkára. Jeden zo zbojníkov s nabitým revolverom stál nad ním, kým druhý prekutal byt, vylámal škryne a čo cenného našiel, sobral.
Tak zbojníci sobrali 16.000 korún v hotovosti, šperky, cenné papiery a vkladné knižky. Zbojníci asi za polhodiny šafárili v dome a potom ušli. Zdesený statkár, keď si bol už istý, že lúpežníci odišli, sadnul na vozík a upovedomil o lúpeži žandárov a ráno aj peňažné ústavy, aby vkladné knižky nevyplatily. Žandarmeria stopuje opovážlivých lúpežníkov.
Zapálili mu bradu
V Pravoticiach (Prešporská) mládenec Gašpar Novák dostavil sa na veselie svojho priateľa preoblečený za maškaru s dlhou bradou z kúdele a vystrájal na obveselenie svatobných hostí rozličné šasky. Ale zle pochodil, lebo kdosi zo svatobníkov podpálil mu dlhú bradu a nešťastný mládenec utrpel také popáleniny, že na druhý deň zomrel. Súd ťeraz vyšetruje, kdo zapálil Novákovi bradu.
Pravota grófky Tiepolo
V talianskom meste Oneglio porotný súd dnes začal pojednávať trestnú pravotu grófky Tiepolo, ktorá zastrelila vojenského sluhu svojho manžela, ktorý jako majór slúži v talianskej armáde. Sluha dľa udania grófky chcel ju znásilniť a preto ho v sebaobrane zastrelila.
Sú však aj také okolnosti, ktoré nasvedčujú, že gófka udržovala so sluhom tajný ľúbostný pomer, potom ho však zunovala a chtiac sa sluhu zbaviť, zavraždila ho. Na pojednávanie predvolano je na 200 svedkov. O pravotu zaujíma sa celé Taliansko.
Floro Tománek dorazený
Tománek žaloval dra Ivanku a súd posúdil Tománka. Budapešť, 29. apr. Pred tunajším tlačovým porotným súdom pojednávala sa pravota Flora Tománka, ktorú bol zaviedol proti býv. slovenskému poslancovi dr. Milanovi Ivánkovi, advokátovi v Trnave pre osočovanie. Tománek pravotu prehral, dr. Ivanka bol oslobodený, lebo dokázal, že čo tvrdil o Tománkovi je pravda a ku tomu súd posúdil Tománka pre urážku cti dra Ivankovej na 300 korún pokuty, potažne na 15 dní väzenia a na zaplatenie všetkých súdobných trov.
Výrokom týmto je zloduch a otravovateľverejného života slovenského Floro Tománek mravne zničený. Sú to slová ťažké, ktoré sme tu napísali, ale že sú pravdivé, uzná každý, kdo pozná historikum tejto trestnej pravoty a vie, čo ju vyvolalo a čo sa odohralo počas vyšetrovania a na samom pojednávaní.
Celá slovenská verejnosť to vie. Keď redaktori prešporských „Slovenských Ľudových Novín“ boli usvedčení z nekalých paktov svládou, že prijali od vlády subvenciu atď. a že za to zadali čisté slovenské národné stanovisko, keď sa im to všetko dokázalo, miesto toho, žeby sa boli za svoju politickú nepoctivosť kajali, začali v svojich novinách rozsievať semä náboženskej nesnášanlivosti, nadávali na luteránov komisným, v slovenskom časopisectve ešte nikdy neslýchaným spôsobom a vrhli sa na česť a existenciu slovenských mužov, pracujúcich na poli národnom.
Najmä Floro Tománek vynikal v tejto ohavnej, diabolskej práci, vzal si na mušku slovenských mužov nežistne pracujúcich na povznesení ľudu slovenského v Prešporskej a kydal na nich hany, lhal, osočoval, klamal tak bezočive – že sa od takéhoto boja s hnusom musel odvrátiť každý statočný človek, tým viac, že rakovina Tománkovská začala sa rozožierať i v samom ľude slovenskom, ktorý zmätený, pohoršený, na mnohých miestach pomýlený i sklátený vo svojom čistom národnom presvedčení hľadel, čo sa to okolo neho deje, ztrácal dôveru vo svojich vodcoch i spôsobnosť k ďalšej práci organizačnej, národnej.
Telesný trest v škole
Pruský minister výučby vydal toto nariadenie: 1. Učiteľ nemá práva telesne trestať. – 2. Mravnou povinnosťou učiteľovou je čím zriedkavejšie použiť telesného trestu. – 3. Zneužívanie telesného trestu poukazuje na nedostatočnú pedagogickú uspôsobnilosť. – 4 Telesný trest vo všeobecnosti nie je prihodným prostriedkom napomáhať vyučovanie. – 5. Nikdy neslobodno trestať prv, kým neuvážime vplyv domácich a mravných pomerov na chovanie sa školákovo. – 6. Telesným trestom uškodiť môžeme žiakovi na zdraví, prípadne ťažko urazíme jeho česť, ba môžeme ho pozbaviť aj studu. – 7. Prestúpenie trestnej moci môže doviesť učiteľa pred súd, keď tresce z prílišnej horlivosti, z hnevu alebo v návale pohoršenia. – 8. Učiteľ preto nech vezme dieťa do svojej ochrany, ale nech si váži i svojich pedagogických zásluh, čo ho zaiste zadrží, aby dieťa v tom okamihu trestal. – 9. Zato odporúča sa, aby učiteľ zostal vždy v istej diaľke od žiakov. – 10. Najlepšie prostriedky, pomocou ktorých učiteľ môže vyhnúť, že by žiakov telesne trestať musel, sú a zostanú vždy: svedomitá príprava, pozorné vyučovanie a prísna sebadisciplína. – Zaujímavé by bolo vedeť, či pruská vláda postará sa o to, aby tieto múdre pravidlá zachovávali učitelia aj v školách, v ktorých poľským deťom vtĺkajú do hlavy samospasiteľnú nemčinu.
Automobilová nehoda
Teodor Dreher, najstarší syn známeho pivovarníka a boháča Antona Drehera jel minulý týždeň na automobile Korutanskom a tu stála sa mu neďaleko Celovca tá nehoda, že mu pri besne rýchlej jazde vrazil automobil do stromu.
Dreher vyletel z neho a utrpel tak ťažké úrazy, že v nemocnici v Celovci na druhý deň zomrel. Nebohý bol pasionátny automobilista a hnal vždy svoj stroj so šialenou rýchlosťou, čo mu teraz priviedlo smrť. Mal ešte aj iné „drahé“ passie, a tieto ho raz doniesly i s otcom do protivy.
Štátny špitál v Ružomberku
Ministerská rada tieto dni uzavrela, že postaví v Ružomberku štátny špitál pre 100 chorých jak mesto dá ku tomu cieľu pobrebný pozemok a prispeje na stavbu so štvrť milionom korún.
Od tohoto „zásadného" uzavretia ku uskutočneniu špitála je cesta síce ďaleká, špitálom týmto by ale na každý pád zdravotnícke pomery našich strán získaly veľa a prestal by ten hanebný stav, že od Košíc až po Čacu niet slušnej, terajším požiadavkám lekárskej vedy zodpovedajúcej nemocnice, tak že v každom vážnejšom prípade bolo nutno utiekať sa o pomoc ku súsedom do Tešína, ktorí sa lepšie starajú o zdravie svojich spoluobčanov, ako sa to u nás stáva.
Koľko mlieka sa dorobí v Uhorsku?
Dľa jedného teraz vyšlého úradného výkazu v Uhorsku je 620.000 kráv uhorskej fajty a 2.000.000 kráv inej sorty. Tieto kravy dávajú ročne 3700 millionov litrov mlieka. Keď predpokladáme, že liter mlieka predá sa priemerne za osem halierov, v Uhorsku za mlieko utŕžia 296 millionov korún.
Dnešné články sme vybrali z nasledovných médií: Slovenský denník (29. apríl, 1. a 3. máj 1914), Slovenský týždenník (1. máj 1914) a Vlasť a svet (3. máj 1914).
Slovenská národná knižnica digitalizuje staré periodiká s tým, že ich postupne sprístupňuje verejnosti. Na stránke www.dikda.eu sa tak dajú pozrieť kompletné čísla tlačovín, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.
Vďaka tomuto užitočnému projektu si možno prečítať noviny z roku 1914, medzi nimi napríklad Slovenské noviny, Slovenský denník, Národnie noviny, Národný hlásnik, Robotnícke noviny, Ľudové noviny, Slovenský týždenník, Vlasť a svet, Slovenské pohľady, Veselé noviny či Živena. Práve z nich pre vás každý týždeň vyberáme zaujímavé texty spred 100 rokov.
Beata
Balogová
