Minulý parlament vytvoril absolútny legislatívny rekord vtedy, keď novelizoval Zákonník práce skôr, než nadobudol účinnosť. Dnešný parlament začína nové funkčné obdobie podobným výkonom. V skrátenom legislatívnom konaní ruší Fond náhradného výživného, ktorý podľa zákona existuje iba šesť dní.
Už keď sa v apríli tento zákon prijímal, odborníci upozorňovali, že je nevykonateľný. Nasledujúcich šesť mesiacov sa ani neurobilo nič pre to, aby sa vykonateľným stal. Nebola vymenovaná rada fondu, ktorá mala rozhodovať o vyplatení náhradného výživného osobám, ktorým naň vznikol právny nárok. Nevypísalo sa výberové konanie, aby bolo možné prijať do pracovného pomeru asi 50 zamestnancov fondu. A čo je najdôležitejšie, nie sú k dispozícii ani peniaze, z ktorých mal fond náhradné výživné vyplácať. Zainteresované ustanovizne sa teda správali tak, ako keby už od prijatia zákona vedeli, že sa podľa neho postupovať nebude. Otázka, načo sa potom taký zákon prijímal, nás vracia do predvolebného obdobia.
Návrh dvoch poslankýň HZDS, pani Muškovej a Tóthovej, aby sa 1,5 miliardy korún z privatizácie SPP použilo na zriadenie fondu, z ktorého by sa vyplácalo náhradné výživné, jednotne podporila parlamentná opozícia. Napriek negatívnemu postoju prvej Dzurindovej vlády návrh podporila aj vládna opozícia: pri záverečnom hlasovaní za prijatie zákona stlačili gombík takmer všetci poslanci SDĽ i SOP. Ani tri staronové vládne strany však nemôžu o sebe povedať, že nemajú na zriadení fondu žiadnu zásluhu. Z poslaneckého klubu KDH totiž zákon podporili poslankyne Záborská, Pčolinská a Sabolová. Podporili ho aj traja ľudia z parlamentného klubu strany pána premiéra - poslanci Krumpolec, Suchár a Halmeš. Za zákon hlasovali aj traja členovia klubu SMK (Nagy, Bugár a Farkas). Aj týchto deväť hlasov pomohlo, že sa zriadil fond, ktorý bude posudzovať žiadosti (!) a rozhodovať o vyplácaní náhradného výživného (!) od 1. 11. 2002 do 30. 11. 2002.
Na Slovensku pôsobiaci Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť môže zaevidovať ďalší učebnicový príklad toho, čo sa v dobre spravovanej spoločnosti nesmie stať. Koľko takých príkladov ešte bude?
