alebo že britský premiér Tony Blair to s reakciou na slovenských futbalových rasistov jednoznačne prehnal.
Pri formovaní vlády mal premiér od KDH na výber: zahraničie alebo vnútro. Vybral si vás. Prečo?
„To sa opýtajte jeho.“
Naznačovali ste mu, že by ste rád ostali ministrom zahraničia?
„Áno a naznačoval som to aj médiám. Neskrývam, že som bol pri tom, keď sme mnohé veci začali, máme hmatateľné výsledky a chcel by som pokračovať. Som rád, že to takto dopadlo.“
Hovorí sa, že po voľbách to medzi premiérom Dzurindom a americkým veľvyslancom Weiserom zaškrípalo, pretože Weiser stále hovoril o koalícii piatich strán. Už si to vysvetlili?
„Myslím, že áno. Neviem, čo tam škrípalo alebo ako to škrípalo. Americké veľvyslanectvo si podobne ako iné robilo vlastné analýzy a vychádzalo im, že Smer zrejme bude vo vláde.“
Znamená to, že americký veľvyslanec mal inú predstavu o novej vláde?
„Myslím, že nie. Výsledky volieb ukázali, že vládu vytvoria štyri strany, a vnímali to aj diplomati a americký veľvyslanec. Predtým možno niečo medzi ním a premiérom škrípalo, neviem, ale viem, že po voľbách sa už rozprávali.“
Česi nepozývajú na summit NATO v Prahe ukrajinského prezidenta Kučmu. Jeho režim považuje Západ za nedemokratický, Kučma potláča slobodu médií a možno i predáva radarové systémy Iraku. Aké sú teraz naše vzťahy s Ukrajinou?
„Ukrajina je susedný štát. Máme záujem o dobré susedské vzťahy. Navyše Ukrajinu považujeme za potenciálne dôležitého hráča v Európe. Vieme, že na Ukrajine sú určité nedostatky demokracie. Západ a aj Slovensko má záujem, aby sa vo vnútornom vývoji Ukrajiny presadili proreformné a proeurópske sily. V tomto smere môžeme veľa urobiť.“
Keď hovoríte o proeurópskych silách, asi tým nemyslíte prezidenta Kučmu.
„Nie.“
Napriek tomu ho pred časom prezident Schuster prijal na najvyššej úrovni. Prečo?
„Bola to štandardná návšteva. Nevidel by som to ako politickú chybu. Iné vlády prijímajú pána Kučmu na rovnakej úrovni. Slovensko sa vo vzťahu k Ukrajine nelíši od západných krajín. To, že Kučma nebude pozvaný na summit NATO, je silné politické gesto.“
A podľa vás správne?
„Áno.“
Prezident Schuster pred časom povedal, že pri integrácii do únie nebudeme čakať na Poľsko. Uznávate Poľsko ako vedúcu kandidátsku krajinu?
„Áno, Poľsko je veľká krajina, ktorá hrá pri integrácii do veľkej miery úlohu lídra.“
Ako potom vyzerá koordinácia zahraničnej politiky medzi vami a prezidentom?
„Keď pán prezident ide na zahraničnú návštevu alebo prijíma návštevu, vždy dostáva podklady od ministerstva zahraničných vecí.“
Riadi sa nimi?
„Myslím, že áno. Myslím, že ich študuje. Často nás naháňa, aby sme mu ich dali zavčasu.“
Vzťahy s Maďarskom má na starosti štátny tajomník Korčok napriek tomu, že druhý tajomník Berényi je z SMK. Prečo?“
„Je to logické. Keby sme mali s Maďarskom bezproblémové vzťahy, nebol by žiaden problém. Ale my teraz máme s Maďarskom problém - zákon o zahraničných Maďaroch. To je dôvod, prečo bola na ministerstve agenda rozdelená takto.“
Inými slovami, bol by to konflikt záujmov?
„Presne tak.“
Kto bude novým veľvyslancom v Maďarsku?
„Stále o tom uvažujeme, je to veľmi citlivá vec. Nechceme nechať naše veľvyslanectvo v Budapešti dlho bez veľvyslanca, ale ešte nevieme.“
Ste smutný, že nemôžete poslať do Budapešti predchádzajúceho veľvyslanca a súčasného ministra kultúry Chmela?
„Tomu by som to hneď ponúkol, ale musí byť vo vláde. Má prácu.“
Na prvej tlačovej konferencii po voľbách ste povedali, že tým, že budeme hluční, nebudeme veľkí. Takmer pri každej citlivej medzinárodnej otázke poviete, že Slovensko počká na kompromisy alebo by malo byť radšej ticho. Nemáte pocit, že tým zabíjate diskusiu o svetovej politike?
„Nie. Keď sa ma médiá pýtajú na môj názor na Irak, ja ho poviem, ale vám to nestačí. Chcete vedieť, či je Slovensko za alebo proti. A to sa tak nedá povedať. Na tlačovej konferencii som chcel len povedať, že naša zahraničná politika má byť primeraná. Keď k niečomu dôjde vo Východnom Timore a Slovensko nezareaguje na túto udalosť medzi prvými, nepovažujem to za tragické.“
Ale medzi Východným Timorom a Irakom je rozdiel. Zásah v Iraku je dnes globálnou témou.
„Ale veď k Iraku sa vyjadrujeme.“
Podľa odborníkov sú krajiny strednej Európy, najviac Poľsko, orientované proatlanticky. Súhlasíte?
„Súhlasím, ale s tým, že sa nesmieme prezentovať tak, že sme s Američanmi proti Európe. To by bola politická chyba.“
Keď budeme v únii aj v NATO, nebudeme sa musieť báť, že nesúhlas s Európou alebo s Amerikou zhorší našu integračnú pozíciu. Bude potom Slovensko jasnejšie formulovať svoje názory na svetovú politiku?
„Áno, jasnejšie je správne slovo. Dnes to musí byť predsa len vyvážené.“
Prečo má toľko Európanov, aj Slovákov, problém s americkou zahraničnou politikou?
„Vyplýva to z toho, že Amerika je jediná superveľmoc a zvládnuť takéto postavenie nie je ľahké. Američania si formujú vlastné stanoviská a niekedy sa správajú tak, že to vyvoláva averziu. Presadzujú svoje názory spôsobom, ktorý niektorým politikom prekáža.“
Čo by mali podľa vás robiť, aby sa zlepšil ich imidž v Európe?
„Mali by viesť pokojnejší a diskrétnejší dialóg s Európou. Nemusia meniť svoje postoje, ale treba viac komunikovať.“
Čo si vy osobne myslíte o prezidentovi Bushovi?
„Súhlasím s Bushovou politikou, pretože maximalisticky zohľadňuje potreby svojej vlastnej krajiny. Navonok svoju krajinu reprezentuje správne.“
Británia po futbalovom stretnutí Slovensko - Anglicko protestovala proti rasizmu slovenských divákov. Prečo reagovali tak výrazne?
„Neviem, ale trúfam si povedať, že to prehnali.“
Aj britský premiér Tony Blair?
„Jednoznačne. Ak predseda vlády britského kráľovstva komentuje správanie divákov na jednom futbalovom zápase, zdá sa mi, že to je prehnané.“
Nemali ste pocit, že by ste sa mali ozvať a oficiálne ospravedlniť?
„Nie. Schvaľoval som postup nášho futbalového zväzu a nášho veľvyslanca v Londýne. Máme záujem, aby sme s Angličanmi mali dobré vzťahy. Je to veľká a silná krajina, preto sa k nim musíme správať slušne. Ja som na zápase bol a neodchádzal som s pocitom, že by som sa mal k niečomu vyjadrovať.“
Hovoríte, že Briti to s reakciou prehnali. Ale aký mali dôvod? Nebolo ním to, že multikultúrna Británia má trochu vážnejší prístup k rasizmu ako Slovensko?
„Možno áno. Neviem však, prečo to prehnali. Existujú teórie, že chceli zakryť svoj zlý výkon a nasledujúcu remízu v Macedónsku. Ale to sa mi vidí dosť malicherné.“
Po rukojemníckej dráme v moskovskom divadle Rusko žiadalo, aby Dánsko odložilo konferenciu o Čečensku. Dáni ju neodložili. Ako by sa správalo Slovensko?
„Dáni sa zachovali presne tak, ako im káže právny poriadok. Išlo o podujatie, ktoré organizovala mimovládna organizácia, a nemali dôvod, aby ho zakázali.“
Ide skôr o politický signál. Bolo by Slovensko schopné zachovať sa podobne?
„Museli by sme sa dostať do takej konkrétnej situácie. Dáni si veľmi podrobne preštudovali práva a zákony, až potom sa rozhodli poslať takýto politický signál.“
Neodpoviete teda jednoznačne?
„Nie.“
Čo si myslíte o zásahu ruských špeciálnych jednotiek v moskovskom divadle?
„Každý realisticky uvažujúci politik musí povedať, že Rusi to museli urobiť. Treba premýšľať o tom, či spôsob, akým to urobili, bol najlepší.“
A podľa vás bol?
„Na základe tých informácií, ktoré mám, si myslím, že Rusi to zvládli.“
Pavol Rusko chcel byť pred dvoma rokmi honorárnym konzulom Brazílie. Vtedy ste mu povedali, že keď používa výrazy typu nátlak a vydieranie, nedorástol ešte do diplomacie. Dnes je už podľa vás dospelý?
„Jeho správanie vtedy nebolo dobré, preto som to tak formuloval. Teraz, po dvoch rokoch, je už predsedom úspešnej politickej strany, takže sa zrejme zmenil.“
Do Brazílie mal ísť ako veľvyslanec Milan Cigáň, ale neprešiel previerkou NBÚ. Ako skončil?
„Ostal pracovať na ministerstve zahraničných vecí, ale nemá prístup k utajovaným skutočnostiam.“
Aj vy ste si dali urobiť previerku. Viete už výsledok?
„Ešte nie, trvá to dlhšie.“
Počítate s variantom, že by ste previerkou neprešli?
„Nie. Veľmi dobre viem, čo som v živote robil. Hoci často dostávam otázky o tom, že som v Cibulkových zoznamoch ako dôverník ŠtB, ja viem, že som spoluprácu nikdy nepodpísal.“
V prípade, že by ste náhodou neprešli, zložili by ste funkciu?
„Na hypotetické otázky neodpovedám.“
Ak by sa koalícia v budúcnosti zhodla na vás ako kandidátovi na prezidenta, prijali by ste takú kandidatúru?
„Pred chvíľou ste hovorili, že by som mal pre previerku skončiť s funkciou ministra…“
Prezident nepotrebuje previerku.
„Áno, vlastne tri funkcie nemusia mať previerku. Odpoviem vám takto: práca ministra ma baví, robím ju s chuťou. O prezidentovi zatiaľ neuvažujem.“
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
