Maďarské denníky informujú o pláne vytvorenia maďarskej univerzity na
Slovensku
Budapešť 6. novembra (TASR) - Maďarské denníky dnes informujú
o programovom vyhlásení slovenskej vlády. Zo záväzkov kabinetu si
všímajú plánované zriadenie maďarskej univerzity, ktorá by mala
vzniknúť do roka. Denníky pripomínajú, že o programovom vyhlásení
bude snemovňa hlasovať na budúci týždeň.
"Je to v prvom rade záväzok, ktorého splnenie považujem za
reálne", citujú slová premiéra Mikuláša Dzurindu v súvislosti
s maďarskou univerzitou, ktorá by podľa neoficiálnych informácií
denníka Magyar Nemzet mala vzniknúť v Komárne.
Magyar Nemzet pripomína, že na nitrianskej univerzite stratila
maďarská katedra právnu subjektivitu, odvtedy snahy na zriadenie
maďarskej katedry vyšli nazmar. A to aj napriek tomu, že Dzurindov
kabinet pred dvoma rokmi vyčlenil na tento účel zo štátneho rozpočtu
10 miliónov korún.
V terajšej vláde druhý najsilnejší vládny subjekt - Strana
maďarskej koalície (SMK) - prezentovala na koaličných rokovaniach ako
jednu zo zásadných požiadaviek zriadenie samostatnej maďarskej
univerzity. Zdá sa, že uskutočnenie tejto požiadavky sa dostáva do
reálnej polohy, píše Magyar Nemzet.
OSI: Slovensko je príliš tolerantné ku korupcii
Brusel 6. novembra (TASR) - Korupcia je vážnym problémom vo väčšine
verejných inštitúcií na Slovensku. Hoci krajina od roku 1998 urobila
v boji proti korupcii veľký pokrok, tento fenomén ostáva naďalej
veľmi rozšírený a Slováci sú voči nemu tolerantní. Taký je záver
novej správy o stave korupcie v kandidátskych krajinách, ktorý dnes
v Bruseli zverejnila organizácia Open Society Institute (OSI).
Podľa dokumentu je korupcia "rozšírená a predstavuje vážny
problém vo väčšine verejných inštitúcií". Prieskumy ukazujú, že
korupcia je najviac prítomná v zdravotníctve, súdnictve, pri
privatizácii, na colných úradoch a v polícii.
Miera korupcie sa síce znížila od roku 1998, keď vláda začala
proti nej tvrdo bojovať, ale zdá sa, slovenskí občania ostávajú voči
korupcii tolerantní, píše sa v správe OSI.
Vláda prijala v boji proti korupcii dôležité kroky, odkedy
v roku 2000 schválila národný program boja proti tomuto javu.
Niektoré najdôležitejšie časti programu však neboli do volieb
v septembri 2002 implementované.
Zásadná reforma procedúry na udeľovanie licencií sa zdá byť
zablokovaná, zatiaľ čo návrhy na obmedzenie imunity poslancov,
vylepšenia zákona o konflikte záujmov a prísnejšiu kontrolu
financovania politických strán neprešli, alebo boli odmietnuté,
konštatuje OSI.
"Došlo k obrovským zmenám vo vládnej politike a politickej
kultúre od roku 1998 a podarilo sa vybudovať isté základy účinnej
antikorupčnej politiky. Vláda však musí zdvojnásobiť úsilie pri
realizácii antikorupčnej stratégie," uviedol autor správy Quentin
Reed.
OSI preto odporúča slovenskej vláde, aby obnovila
dynamiku svojich protikorupčných aktivít a uplatnila dôležité
reformy, ktoré pripravila. Ide najmä o reformu pravidiel financovania
strán, ustanovenia o konflikte záujmov a posilnenie informačnej
kampane, ktorá by zvýšila verejné povedomie proti korupcii.
Open Society Institute je mimovládna organizácia
financovaná Georgeom Sorosom. Správa o korupcii je ďalšou zo série
v programe "monitorovanie procesu pristupovania k EÚ". Dnes OSI
zverejní aj dokument o stave súdnictva v kandidátskych krajinách.
OSI: Slovensko musí ďalej posilňovať nezávislosť súdnictva
Brusel 6. novembra (TASR) - Slovensko musí urobiť ďalšie zlepšenia vo
viacerých oblastiach súdnictva, hoci za uplynulé dva roky uskutočnilo
výrazný pokrok v posilňovaní nezávislosti, efektívnosti a kompetencií
súdov. Tvrdí to nová správa o stave súdnictva v kandidátskych
krajinách, ktorú dnes v Bruseli zverejnila organizácia Open Society
Institute (OSI).
Dokument zdôrazňuje najmä potrebu dôslednejšieho prenosu
právomocí v oblasti tvorby politiky a administratívy z ministerstva
spravodlivosti na novú Súdnu radu SR, ako aj posilňovanie jej
profesionálnych administratívnych schopností.
Hoci niektoré právomoci rada nedávno získala, ministerstvo si
naďalej ponecháva rozsiahle funkcie pre riadenie súdnictva.
Fungovanie Súdnej rady je stále len v začiatočnej etape. Dôkladné
uplatnenie zákona o jej vytvorení môže výrazne pomôcť pri posilnení
samostatnosti a účinnosti súdnictva, píše správa OSI.
Nateraz ostáva rámec pre riadenie súdnictva v SR nedostatočne
vyvinutý a chýbajúce jasné pravidlá vedú k svojvoľnému či dokonca
zaujatému výberu sudcov, čo škodí ich profesionálnemu rozvoju. Nové
pravidlá hodnotenia - hoci ešte nevyskúšané v praxi - sa javia ako
nedostatočne jasné a môžu ohroziť nezávislosť sudcov, konštatuje
správa.
Predsedovia súdov disponujú rozsiahlymi manažérskymi funkciami,
na ktoré nie sú dostatočne pripravení. Pracovné podmienky sudcov
ostávajú neprimerané a problémom je hromadenie nedokončenej práce
a z toho vyplývajúce prieťahy v súdnom konaní, všíma si OSI. Podľa
správy by pomohol presun funkcií, ktoré sa netýkajú priamo súdnych
rozhodnutí, na sudcom podriadený právny a technický personál.
Open Society Institute je mimovládna organizácia
financovaná Georgeom Sorosom. Správa o stave súdnictva je ďalšou zo
série v programe "monitorovanie procesu pristupovania k EÚ". Dnes OSI
zverejnila aj dokument o boji proti korupcii v kandidátskych
krajinách.
Reuters: Rozšírenie EÚ je skokom do tmy
Brusel 6. novembra (TASR) - Päť týždňov pred ukončením prístupových
rozhovorov Európskej únie s 10 kandidátskymi krajinami, si Brusel
robí starosti z toho, ako bude blok pracovať, keď pri okrúhlom stole
zasadnú zástupcovia 25 krajín. Najväčšie rozšírenie v 45-ročnej
histórii únie bude totiž aj najmenej stráviteľné.
Po prvé, nové členské krajiny, ktoré sa v roku 2004 pripoja
k západoeurópskemu bloku bohatých, sú vo väčšine oveľa chudobnejšie
ako je súčasná pätnástka. Spoločný HDP Poľska, Maďarska, Česka,
Slovenska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Slovinska, Cypru a Malty je
nižší ako napríklad HDP Holandska. EÚ venovala v minulosti veľkú
pozornosť znižovaniu ekonomických rozdielov, čo môžu dosvedčiť
Španielsko, Portugalsko a Grécko. Nikdy sa však nemusela vyrovnať
s výzvou súčasného rozsahu.
Poľsko s 39 miliónmi obyvateľov je najväčšou z kandidátskych
krajín, veľkosťou sa vyrovná Španielsku, avšak jeho HDP na osobu
nedosahuje ani 40 percent z priemeru EÚ, pričom Poľsko má
18-percentnú nezamestnanosť.
Predstavitelia EÚ sa minulý mesiac dohodli na splnomocnení
výkonného orgánu únie, Európskej komisie, aby zaviedla bezpečnostné
opatrenia, ktoré ochránia vnútorný trh únie, ak by integrácia nových
členov vyvolala počas prvých troch rokov ekonomické problémy.
Opatrenia by mali chrániť aj nové členské krajiny pred náhlymi
otrasmi alebo rizikami. Kandidátske krajiny sa však boja, že budú iba
zásterkou pre protekcionizmus súčasných členov.
PLNOPRÁVNI ČLENOVIA?
Ani po vstupe do EÚ nebudú mať noví členovia okamžite otvorené dvere
k jednotnej mene euro ani k schengenskému priestoru, umožňujúcemu
cestovať bez pasových kontrol. Kedy sa im podarí pričleniť k týmto
dvom projektom, je veľkou neznámou.
Európska centrálna banka (ECB) má vážne výhrady proti
priskorému zošnurovaniu transformujúcich sa ekonomík strednej Európy
do pevného menového korzetu eurozóny. Prezident ECB Wim Duisenberg
povedal, že uplynie "veľa rokov", kým nové členské krajiny prejdú na
euro. Podľa ekonómov by od nových členov bolo nerozumné, aby prijali
prísne deficitné limity kontroverzného Paktu stability a rastu EÚ
v čase, keď potrebujú investovať do infraštruktúry a verejných
služieb.
Občania nových členských krajín nebudú môcť počas prechodného
obdobia - niektorí až sedem rokov - pracovať v západnej Európe, čo má
ochrániť predovšetkým nemecký pracovný trh.
Noví členovia budú musieť zaviesť prísne kontroly na svojich
vonkajších hraniciach skôr, ako sa pripoja k schengenskému priestoru.
Na ich vlastných hraniciach s Nemeckom, Rakúskom a Talianskom bude
naďalej pasová aj colná kontrola, kým EÚ nerozhodne, že kontrola ich
vonkajších hraníc je adekvátna - to môže trvať aj niekoľko rokov.
VÝCHODNÍ EUROSKEPTICI
Diplomati sa tiež obávajú politiky, akú budú v únii po svojom
vstupe presadzovať noví členovia. Pýtajú sa, či sa bývalé sovietske
republiky nebudú zdráhať vzdať niektorých právomocí v prospech
Bruselu. Či nové členské krajiny nebudú presadzovať národné záujmy
proti záujmom únie - napríklad či Cyprus nebude blokovať rozvíjanie
vzťahov EÚ s Tureckom, ak by do únie vstúpila iba grécka časť
ostrova. Veteráni pripomínajú 400-tisícovú Maltu, ktorá kvôli
drobnostiam pravidelne zdržiavala dohodu v bezpečnostnom fóre,
nazývanom dnes Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Najmä Francúzsko a Belgicko sa obávajú, že sa noví členovia
pridajú na stranu nespokojencov v únii a budú požadovať lepšie
podmienky, aké si vyjednali v prístupových rokovaniach, pod hrozbou
zablokovania užšej európskej integrácie. To bola v 70. a 80. rokoch
špecialita Británie, z ktorej ťaží doteraz. Podobne v 90. rokoch
Španielsko a Portugalsko získali väčšie príspevky pre chudobné
regióny.
Jedným z nezmyslov systému EÚ je, že aj chudobné krajiny ako
Poľsko, Slovensko a Litva budú musieť ihneď po vstupe platiť svoj
podiel z britskej "zľavy".
Niektorí analytici varujú, že nespravodlivé alebo málo štedré
podmienky vstupu do únie môžu vyvolať odpor v strednej Európe.
Existuje riziko, že ťahanice v záverečnej fáze rokovaní pokazia
atmosféru vstupu v roku 2004 a zvýšia odpor verejnosti k EÚ, čím
podporia v dlhodobom pláne euroskepticizmus.
INŠTITUCIONÁLNY UZOL
Zrejme najväčšie obavy sa týkajú rozhodovania v Európskej rade po
rozšírení únie, predovšetkým v často sporných otázkach daní, azylovej
a imigračnej politiky, obrany a zahraničných vecí, kde pravidlá EÚ
vyžadujú jednohlasný súhlas.
Nie je jasné, či kandidátske krajiny budú po vstupe do únie
držať spolu - či si vytvoria vlastný "klub".
Rozšírenie o 10 krajín okamžite znásobí počet európskych
komisárov a poslancov Európskeho parlamentu, kde bude 732 kresiel.
Prvý rok po rozšírení bude 30 európskych komisárov, pričom mnohí
z nich nebudú mať vlastné portfólio, keďže každá z nových členských
krajín vymenuje svojho zástupcu do Európskej komisie.
Od roku 2005 budú mať veľké členské krajiny v Bruseli už iba po
jednom komisárovi namiesto dvoch, takže ich počet znova klesne na 25
- čo je ešte stále viac, ako skutočne treba.
Pritom po očakávanom rozšírení EÚ v roku 2004 o 10 krajín sa
chcú k bloku pripojiť aj Bulharsko a Rumunsko, možno v roku 2007,
a neskôr aj ďalšie krajiny, ako napríklad Turecko, uzatvára svoj
politický fíčer pre agentúru Reuters Paul Taylor.
Európa bude mať spoločné pravidlá jadrovej bezpečnosti
Brusel 6. novembra (TASR) - Európska komisia navrhla dnes zvýšiť
objem pôžičiek poskytovaných v rámci Euroatomu zo štyroch na šesť
miliárd eúr. Chce tak lepšie financovať posilňovanie jadrovej
bezpečnosti v kandidátskych krajinách a ostatných nečlenských
štátoch, ako aj ich prípadné odstavovanie.
Hovorca EK pre finančné otázky Gerrasimos Thomas zdôraznil, že
všetky pôžičky od Euroatomu sú prísne podmienené, a to najmä
kritériami jadrovej bezpečnosti. Napríklad Slovensko podľa neho kvôli
príliš náročným kritériám odmietlo takýto úver pre elektráreň
v Jaslovských Bohuniciach.
Euroatom požičiava na zvyšovanie jadrovej bezpečnosti od roku
1994. Objem pôžičiek sa niekoľkokrát zvýšil a dnes navrhovaný nárast
súvisí podľa EK s dohodami medzi EÚ a Bulharskom, Litvou a Slovenskom
o odstavení nemodernizovateľných jadrových reaktorov.
O poskytnutí pôžičky rozhoduje vedecký výbor Euroatomu, pričom
z poskytnutých peňazí je možné financovať najviac polovicu celkovej
hodnoty projektu.
Jadrová energetika dlho komplikovala prístupový proces
kandidátskych krajín. Aby Slovensko mohlo začať s EÚ vôbec rokovať
o vstupe, muselo sa zaviazať, že uzavrie dva nemodernizovateľné bloky
v Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008.
Náklady na toto odstavenie sú podľa dnešných informácií
Európskej komisie 350 miliónov eúr, pričom komisia ponúkla podieľať
sa v rokoch 2000-06 na jeho financovaní sumou 150 miliónov eúr.
Podobné záväzky museli prijať Bulharsko a Litva. Rokovania ČR
v kapitole energetika zasa dlho blokovalo Rakúsko kvôli obavám
o bezpečnosť elektrárne v Temelíne.
Dzurinda bude vo Varšave hovoriť o rozšírení EÚ a NATO
Varšava 6. novembra (TASR) - Predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda
odcestuje vo štvrtok na dvojdňovú oficiálnu návštevu Poľskej
republiky. Hlavnou témou jeho rokovaní s poľskými partnermi bude
rozšírenie Európskej únie a NATO, oznámilo dnes tlačové oddelenie
varšavskej vlády.
"Poľsko podporuje vstup Slovenska do NATO," cituje francúzska
tlačová agentúra AFP Tadeusza Iwinského, politického poradcu poľského
premiéra Leszka Millera.
Iwinski vyjadril presvedčenie, že po septembrových voľbách na
Slovensku niet žiadnych pochýb, že SR bude medzi krajinami pozvanými
do Severoatlantickej aliancie.
Dzurinda sa vo Varšave stretne s premiérom Millerom,
prezidentom Alexandrom Kwasniewským, maršalkom Senátu Longinom
Pastusiakom, maršalkom Sejmu Marekom Borowským a šéfom rezortu
poľskej diplomacie Wlodzimierzom Cimoszewiczom.
Súčasťou programu predsedu vlády SR v Poľsku bude účasť na
otvorení zastupiteľskej kancelárie Slovenskej agentúry pre cestovný
ruch vo Varšave, ako aj prehliadka budúceho sídla Generálneho
konzulátu SR v Krakove a stretnutie so slovenskou menšinou.
V Budapešti sa začal jubilejný desiaty ročník slovenského filmového
seminára
Budapešť 6. novembra (TASR) - Budapeštianskou premiérou filmu Dážď
padá na naše duše v réžii Vlada Balca začal sa dnes v maďarskom
hlavnom meste 10. ročník filmového seminára. V rámci trojdňového
podujatia, ktoré je spojené s diskusiou so slovenskými filmovými
odborníkmi, usporiadajú prehliadku slovenskej filmovej tvorby
uplynulého desaťročia.
Režisér a vedúci katedry dokumentu na Filmovej a televíznej
fakulte VŠMU V. Balco v rozhovore pre TASR uviedol, že kým sa filmu
na Slovensku darí v posledných rokoch ťažko, tvorba dokumentárnych
filmov celkom funguje. Formuje sa nová generácia dokumentaristov,
ktorá mapuje problémy súčasného spoločenského života.
Mladí dokumentaristi, ktorých niektoré diela predstavia aj
v rámci tohto budapeštianskeho podujatia, sa nehrajú na film, ale
riešia pálčivé problémy, ako je nezamestnanosť, zatváranie
krachovaných fabrík, alebo problémy s rómskou menšinou, povedal Balco.
Ako dodal, v slovenskej dokumentaristike sa špecificky objavujú
také témy, ktoré riešia problematiku vstupu do Európskej únie,
zaoberajú sa otázkou menšín, lebo na tieto projekty poskytuje
z rôznych fondov finančné prostriedky EÚ.
Podujatie, ktoré zorganizoval Slovenský filmový ústav
v Bratislave, Filmová a televízna fakulta VŠMU, Celoštátna slovenská
samospráva v Maďarsku a Slovenský inštitút Budapešť pre študentov
slovenského gymnázia a budapeštianskych univerzít, potrvá do 8.
novembra.
