Súkromné firmy aj štátne inštitúcie budú čoraz častejšie uprednostňovať digitálnu komunikáciu. Staršia generácia na obavy z používania nových technológií môže doplácať.
Video, na ktorom sa dcéra pýta otca na pocity z darovaného iPadu a ten si ho pochvaľuje, krájajúc na ňom zeleninu, sa stalo hitom aj na slovenskom internete.
Zábavná scénka stále symbolizuje aj skutočný postoj staršej generácie k moderným informačno-komunikačným technológiám.
Kým generácie narodené v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch bez počítačov, smartfónov či tabletov už nevedia žiť, ich starí rodičia sa im stále skôr vyhýbajú.
Skúsenosť s týmito technológiami malo vlani podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky iba 35 percent ľudí narodených v rokoch 1946 až 1964.
Prevažná časť z nich využíva základné funkcie, ako je písanie sms správ, emailov, práca s textovým editorom či vyhľadávanie na internete.
Internetbanking, nakupovanie cez internet, sťahovanie či sociálne siete zostávajú najmä doménou mladších.
Trh mení správanie
„Na druhej strane, zo štatistického hľadiska urobila táto generácia najväčší skok a od roku 2005 sa významne zvýšil podiel ľudí, ktorí sú schopní s týmito technológiami pracovať aspoň na základnej úrovni,“ hovorí analytik IVO Marián Velšic.
Starším generáciám pomohol aj nástup tabletov a smartfónov, ktorých ovládanie je často intuitívnejšie ako pri bežných počítačoch a ich majitelia cez ne môžu jednoduchšie komunikovať napríklad s rodinou.