BRATISLAVA. Zmeny volebných zákonov, na ktorých sa vládny Smer a opozícia dohadujú už trištvrte roka, v utorok prešli Ústavnoprávnym výborom.
Ten hlasmi poslancov Smeru odporučil vynovené volebné kódexy schváliť aj v pléne, kde sa ešte pred hlasovaním očakáva široká diskusia.
Opozícia má totiž k zmenám stále viacero výhrad. Člen výboru Martin Poliačik (SaS) avizoval, že v pléne chce cez pozmeňujúce zákony odstrániť tzv. volebné paradoxy. Podľa neho totiž existujú situácie, kedy hlas pre stranu znamená stratu jej mandátu. Môže sa tiež stať, že hlasom pre stranu volič v konečnom dôsledku podporí inú. Ak Poliačikove úpravy neprejdú, je pripravený obrátiť sa na Ústavný súd.
Kritizujú stálu volebnú komisiu
Gáborovi Gálovi (Most-Híd) sa zase nepáči, že predsedu a podpredsedu stálej volebnej komisie, ktorá má dohliadať na voľby a hospodárenie strán, bude voliť parlament. On by preferoval, aby si šéfa a jeho zástupcu určila komisia sama.
Zároveň sa domnieva, že päť opozičných zástupcov v 14-člennej komisii bude len štatistami. "V prípade rovnosti hlasov v komisii má totiž rozhodujúce slovo predseda," upozornil.
Spôsob kreovania komisie kritizoval aj podpredseda výboru Radoslav Procházka (nezaradený). "Kto sa zodpovedá slepej náhode, napríklad žrebu, nemá to komu vracať. Príkladov, kedy nominanti zlyhávajú a nenesú zodpovednosť, je veľa. Malo by sa to robiť napríklad žrebom, a to pri všetkých členoch komisie," myslí si.
Šéf výboru Róbert Madej (Smer) mu však odkázal, že ak je žreb taký úžasný, mali by sme aj premiéra či prezidenta vyberať žrebom, aby sa nemuseli nikomu zodpovedať. "Ja rešpektujem voľbu ako takú," deklaroval.
Voľba zo zahraničia neprešla
Miroslav Kadúc (OĽaNO) zase neúspešne presadzoval možnosť voľby pre Slovákov v zahraničí na našich zastupiteľských úradoch, a to vo voľbách do parlamentu, pri prezidentských voľbách, pri referende o odvolaní hlavy štátu a pri referende ako takom.
Cez pozmeňujúci návrh sa tiež neúspešne pokúsil zvýšiť váhu preferenčných hlasov, ktoré voliči môžu odovzdať kandidátom cez tzv. krúžkovanie.
V súčasnosti sa preferenčné hlasy berú do úvahy, ak ich kandidát získal aspoň na úrovni troch percent zo všetkých hlasov odovzdaných pre stranu. Kadúc to chcel znížiť na dve resp. jedno percento, ale neuspel.
Volebná komisia je pre Kaliňáka najdôležitejšia
Z doterajších a návrhov a dohôd medzi politickými stranami vyplýva, že na voľby a hospodárenie strán bude dohliadať stála volebná komisia zložená zo 14 členov.
Tvoriť ju má päť nominantov koalície či vládnej strany, päť nominantov opozície a štyria nominanti z Najvyššieho súdu, Ústavného súdu, Generálnej prokuratúry a Najvyššieho kontrolného úradu. Je však stále otázne, v akej podobe budú kódexy na májovej schôdzi schválené.
Spomínaná volebná komisia je pre ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer) najdôležitejšia.
"Bude kontrolovať financovanie politických strán, volebných kampaní a dodržiavanie volebných pravidiel. Bude môcť dávať sankcie," priblížil minister. Sankcie určí zákon, najväčšou by mal byť návrh na zrušenie politickej strany. Nové pravidlá by sa mali dotknúť až parlamentných volieb, ktoré budú v roku 2016.
Volebné zákony majú zjednotiť pravidlá pre všetky voľby. Majú zaviesť tiež finančné stropy pre kampane, volebné moratórium pre všetky voľby, ktoré v súčasnosti platí len pre niektoré. Rovnako sa má zakázať zverejňovanie predvolebných prieskumov, a to dva týždne pred voľbami. Tretie strany, napríklad mimovládne organizácie alebo aj jednotlivci, by podľa dohody ministra s opozíciou mohli viesť kampaň, ale napríklad budú musieť mať zriadený transparentný účet.
Minister zákony predstavil vlani v lete. Pôvodne plánoval, že sa dotknú už prezidentských volieb, s čím mala opozícia problém.
