„Správny socialistický chlapec“ Vladimír Príslupský sa narodil v roku 1948 v Klokočove na východnom Slovensku. Ako dvadsaťročný vstúpil do komunistickej strany a aj keď so vstupom „spojeneckých vojsk“ nesúhlasil, v strane zotrval i naďalej.
Po skončení základnej vojenskej služby si budoval svoju malú skromnú kariéru v sektore stravovania a ubytovacích služieb. Už ako dvadsaťtriročný sa stal vedúcim horského hotela Drienica – Lysá v okrese Sabinov.
O spoluprácu s pánom vedúcim, ktorý mal mnoho kontaktov a dobré meno, sa zaujímala i Štátna bezpečnosť. Príslupský však ponuku spolupracovať odmietol. „Nie som typ, ktorý by na niekoho donášal. Nikdy som to nerobil a ani robiť nebudem,“ povedal im vtedy.
Spurný Príslupský si tak začal zvykať, že keď nechce robiť to, čo ŠtB žiada, nebude môcť robiť to, čo by chcel robiť on sám. Výjazdy do zahraničia mu pravidelne zamietali, a tak sa sústredil na svoju prácu, povznášal úroveň hotelierstva na celom Slovensku a hral malý futbal.
Oslava, ktorá sa zvrtla
So svojím tímom sa stal majstrom Slovenska a v roku 1982 sa mu naskytla príležitosť reprezentovať Československo na majstrovstvách Európy v malom futbale v Ríme. Vysnívaná cesta do cudziny sa podarila. Vycestovaciu doložku do Talianska získal, ale pod podmienkou, že bude osobne zodpovedný za to, že sa všetci z jeho tímu vrátia naspäť.
Československá reprezentácia obsadila na majstrovstvách skvelé štvrté miesto, cestou domov preto celá partia vo vlaku, adekvátne dosiahnutému úspechu, oslavovala.
V Žiline si Vladimír Príslupský s niekoľkými kamarátmi odskočil na stanici na poldeci. Ich vlak, spolu s batožinou a ich dokladmi, im však odišiel. Nič sa nestalo, natešení mladíci nasadli na ďalší vlak a po príchode do Kežmarku pokračovali v hradnej vinárni.
Tu sa ho snažil legitimovať príslušník Štátnej bezpečnosti. Keďže Príslupský pri sebe nemal žiadne doklady, vznikol konflikt, ktorý prerástol do bitky: „Hneď mi jednu súkal. Takú fajnú som dostal, že som hlavou buchol o klenby. V tej chvíli som zošalel – to viete, keď vás niekto napadne. Vyskočil som naňho a začal ho biť. On začal utekať a utekal smerom do mojej kuchyne.“
Tam však sedela skupina ďalších eštebákov, ktorí niečo oslavovali. Tí sa pustili za Príslupským. „Keď moji čašníci videli, že idú za mnou, zastavili ich a začala sa bitka. Pobili sme sa tam ‚slušne‘, ako sa patrí,“ spomína.
V súčasnosti vedie Vladimír Príslupský vlastný penzión v Mengusovciach s názvom Rogalo.
Na slobodu s vetrom opreteky
Po roku ho zatkli a obvinili z rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve. Obvinenie vykonštruovala ŠtB s pomocou nasadených agentov spomedzi Príslupského zamestnancov. Vo väzbe strávil deväť mesiacov, potom ho prepustili. Nemohol však už pracovať ako vedúci, preto sa zamestnal ako čašník v krčme.
Po troch mesiacoch ho však opäť zatkli s odôvodnením, že by mohol ovplyvňovať svedkov. „Keď ma tam zobrali druhýkrát, vedel som, že už nemám šancu v tejto republike ďalej žiť, bývať. Vtedy som sa rozhodol, že im stadeto zdrhnem,“ opisuje.
A ako? Originálne. Už v minulosti absolvoval kurzy lietania, a tak v situácii, keď sa chcel za každú cenu dostať do zahraničia, v ňom skrsol nápad preletieť hranice na rogale.
Od svojho známeho preto kúpil staršie motorové rogalo. Lenže už pri prvom pokuse o let ho poškodil. Za normálnych okolností by zohnať náhradné dielce trvalo mesiace, no toľko času Príslupský nemal. O niekoľko dní mal znova nastúpiť do väzenia.
Zapojil svoje najlepšie kontakty, všetky dielce na opravu získal za rekordné štyri dni a s pôvodným majiteľom rogalo urýchlene opravili. Potom zamieril na druhý koniec republiky, do západných Čiech, čo možno najbližšie k hraniciam s Nemeckou spolkovou republikou.
Vhodné miesto na štart našiel neďaleko obce Mrakov (okres Domažlice) na ceste pri rybníku. Adrenalínovú atmosféru dotváral traktor, ktorý o pár metrov ďalej oral pole. Príslupskému tak nezostávalo nič iné, než počkať, až traktorista prácu dokončí a o trištvrte na osem večer konečne odíde.
S kamarátom, ktorý ho sprevádzal, znovu poskladal rogalo a v podvečer 18. mája 1987 odštartoval svoj let za slobodou. Jeho priateľa na spiatočnej ceste ŠtB zatkla.
Ale kde sú hranice?
Počas letu k hraničnému priechodu Folmava prelietal Vlado okolo vidovej hlásky Spálený vrch (hláska systému protivzdušnej obrany štátu), ktorej posádka po spozorovaní jeho pohyb okamžite hlásila.
Vedel, že má približne sedem minút na to, aby sa dostal do bezpečia, pretože zo základne v Žatci okamžite vyštartovali stíhacie lietadlá zabezpečujúce vzdušnú obranu štátu.
Keďže s rogalom nechcel stúpať vyššie, snažil sa letieť dolinami. Po viacerých zmenách smeru v kopcovitom teréne však zakrátko stratil orientáciu a nebol si istý, kde sa presne nachádza. „Jedna dolinka, druhá dolinka, kľučky, všelijako som letel a už som nevedel, kde som.“ Po pár minútach vysoko nad sebou počul preletieť stíhačky. „Otočili sa a leteli naspäť. Tak keď už tie nešli dole, bol som si stopercentne istý, že som na nemeckej strane,“ vysvetľuje Príslupský.
Rozhodol sa pristáť na neďalekej lúke. Pri klesaní si všimol zamaskované tanky a vojakov. Domnieval sa, že sú to sovietske vojská strážiace československú štátnu hranicu. V skutočnosti to však už boli americké vojská umiestnené v nemeckom pohraničí.
Opäť preto vzlietol a zneistený sa snažil nájsť nejaké blízke väčšie mesto. Keď ho zbadal, opäť klesol a zisťoval, či je už v Nemecku. Spozoroval nemecké nápisy mestečka Cham, a to ho upokojilo. Predsa sa však rozhodol letieť ešte trochu ďalej. Onedlho priletel nad mesto Roding, za ktorým našiel väčšiu lúku, na ktorej sa rozhodol pristáť.
Po bezpečnom dosadnutí na zem mu asi po piatich metroch zdochol motor, pretože došiel benzín. „Len raz v živote môže mať človek také šťastie,“ konštatuje dnes Príslupský.
Platil päťstomarkovkou
Utekal k najbližšiemu domu, kde stretol staršiu ženu. Od napätia a vzrušenia na ňu začal hovoriť v rodnej reči, zemplínskym nárečím: „Cetko, ta co tu za valal dole?“ Teta sa ho len nechápavo spýtala: „Was?“ Vlado k nej opäť, s búšiacim srdcom, teraz už po nemecky: „Das ist Bundesrepublik Deutschland?“ Po jej odpovedi „Ja, das ist Bundesrepublik Deutschland“, som si kľakol a bozkal zem. Myslela si, že mi šibe, lebo nevedela, kto som, ani rogalo nevidela, až na druhý deň sa dozvedela, keď toho boli plné noviny.“
Z neďalekej krčmy sa telefonicky spojil s kamarátom, ktorý už dlhšie žil v NSR. Ten mu dal inštrukcie, ako má ďalej postupovať.
Po telefonáte chcel zaplatiť krčmárovi za hovor. Ten od neho pýtal marku a šesťdesiat fenigov. „Nemal som, len celú päťstovku. Potom toho boli plné noviny: ‚Utečenec platil päťstomarkovkou!‘ Krčmár sa len chytil za hlavu.“
Na polícii v Rodingu Príslupský oficiálne požiadal o azyl. Policajti mu však nechceli veriť, že priletel na rogale. Po dvoch hodinách overovania policajt povedal: „Je to pravda, zistili, že cez Furth im Wald niekto preletel a nevedia, kde pristál. Takže to bude asi on.“
Slovenskému hotelierovi sa podarilo vybudovať si kariéru i v Nemecku. Približne po ročnom pobyte v tejto krajine si otvoril vlastnú reštauráciu. Ale keďže túžil po domove, v roku 1992 sa vrátil naspäť do Česko-Slovenska. V súčasnosti vedie v podtatranskej obci Mengusovce vlastný penzión s názvom Rogalo. „Rogalo, pretože ma odnieslo za slobodou.“
Príbehy 20. storočia
Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?
Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).
Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).
Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.
Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!
Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.
Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.
Autor: Pavol Jakubčin
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
