Košice 26. júna (TASR) - Ústavný súd SR dnes na svojej internetovej stránke zverejnil nález z 30. mája o záhradkárskych osadách. Rozsiahly 69-stránkový text s odôvodnením sa končí poznámkou upozorňujúcou, že podľa paragrafu 32 odsek 1 zákona o Ústavnom súde sa k tomuto nálezu pripájajú odlišné stanoviská ústavných sudcov Lajosa Mészárosa, Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho.
Fakt je, že stanoviská sudcov priložené nie sú. Spomínané ustanovenie zákona, účinné od 1. augusta 2000, však umožňuje, aby sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu ÚS, alebo s ich odôvodnením, mal právo na pripojenie svojho odlišného stanoviska k rozhodnutiu. Zákon doslova hovorí: "Odlišné stanovisko sudcu sa uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia."
Riaditeľka sekretariátu predsedu ÚS SR Helena Synová na otázku TASR nespresnila, kto a prečo rozhodol, že stanoviská sudcov neboli súčasne s rozhodnutím publikované na internete, ani prečo ich ÚS neexpedoval spolu s rozhodnutím účastníkom konania. Zdôraznila však, že v najbližšom čase, v lehote do 10. júla, by sa tak malo stať.
Nález o záhradkárskych osadách nebol prvým rozhodnutím, pri ktorom sudcovia požiadali o zverejnenie svojich odlišných stanovísk. Po prvý raz si právo s odkazom na paragraf 23 ods. 1 zákona o Ústavnom súde uplatnili a vyjadrili nesúhlasný názor s odôvodnením sudcovia Ján Babjak a Eduard Bárány. Stalo sa tak pri rozhodnutí kauzy volebného zákona z 11. januára 2001.
Fakt je, že odlišné stanoviská sudcov ÚS SR nie sú zverejňované súčasne s rozhodnutím. Podľa dostupných informácií sudcovia Mészáros, Ogurčák a Šváby požiadali o uverejnenie odlišného názoru s rozhodnutím aj v prípade zákona o pôde, o ktorom plénum ÚS neverejne rozhodlo 24. apríla 2001. Ani v tomto uznesení, ktorým ÚS nevyhovel návrhu generálneho prokurátora SR, sa dodnes nenachádzajú a nie je tam ani poznámka o existencii odlišných stanovísk.
Podľa autora príslušnej novely zákona o Ústavnom súde Ladislava Orosza zo spomínaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odlišné stanovisko sudcu, ak o to požiada, sa má uverejniť pri akejkoľvek forme publikovania rozhodnutia ÚS a súčasne s ním. Cieľom novely pritom bolo zvýšiť nároky na odôvodnenie samotného rozhodnutia a zabezpečiť publikovanie odlišných stanovísk sudcov, čo je dôležité pre ďalší vývoj judikatúry.
Počas predchádzajúceho obdobia na ÚS končili nesúhlasné stanoviská sudcov priložené k spisu v zalepenej obálke. Známym sa stal prípad sudcu Jána Klučku, ktorý počas svojho prvého funkčného obdobia, ako člen senátu Tibora Šafárika, nemohol zverejniť svoje odlišné stanovisko ku kontroverznému rozhodnutiu v kauze exnámestníka SIS Jaroslava Svěchotu. Napriek jeho požiadavke väčšinovým rozhodnutím mu vtedajšie plénum neschválilo možnosť, aby jeho odlišné stanovisko bolo publikované súčasne s rozhodnutím v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR z roku 1999.
