BRATISLAVA - Jedným z prvých cieľov novej vlády je posunúť ľavicovú podobu kritizovaného Zákonníka práce smerom doprava. Ministerstvo práce už dnešný zákonník skúma a pripravuje základné okruhy reforiem. Zmeny by mali priniesť predovšetkým viac slobody v pracovno-právnych vzťahoch medzi firmami a zamestnancami.
„Zamestnávatelia budú môcť napríklad ľahšie ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý poruší pracovnú disciplínu, alebo nedosahuje požadované výsledky,“ naznačila charakter pripravovaných zmien riaditeľka sekcie legislatívy na ministerstve práce Vlasta Husáriková. „Okrem toho dáme zamestnávateľom priestor, aby sa so zamestnancami sami dohodli na odstupnom.“
Podľa dnešného Zákonníka práce majú v tomto smere významné slovo odborové organizácie. Odborárom sa teda pripravované zmeny nepáčia. Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Peter Gajdoš si myslí, že súčasný zákonník by mal zostať bez zmeny. Odbory podľa neho nepodporia zmeny zmenšujúce ich práva v podnikoch.
Naopak, komplexnú novelizáciu Zákonníka práce podporujú podnikatelia. Šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Jozef Hajko upozorňuje, že zmeny musia byť starostlivo pripravené. „Rýchla novela dokáže odstrániť iba niektoré nedostatky,“ tvrdí Hajko. Súčasný zákonník vytvára podľa neho „nepružný pracovný trh, zakladá nevyvážený vzťah medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, dáva veľkú moc odborom a obmedzuje priestor na dobrovoľnú dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom“.
S novelizáciou Zákonníka práce súhlasí aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. „Treba ju však vykonať s triezvou hlavou a po sociálnom dialógu s odbormi,“ hovorí šéf asociácie František Bruckmayer. Zamestnávatelia s odborármi vytvorili pracovnú skupinu, v ktorej je zastúpená agrokomora aj obchodná a priemyselná komora. Ich zástupcovia sa zídu už budúci týždeň.
Problematická môže byť oblasť pracovného času. „Základné princípy sú podľa smerníc Európskej únie. Ak by sme chceli v tomto smere niečo zmeniť, asi by sme museli nanovo otvoriť predvstupovú kapitolu,“ povedala Husáriková. To však odporuje návrhom podnikateľskej aliancie. Hajko: „Podporujeme zvýšenie nadčasov zo 150 na 400 hodín v kalendárnom roku, ak sa na tom dohodne zamestnávateľ so zamestnancom.“
Medzi nedostatkami zákonníka je podľa Hajka napríklad ustanovenie o povinnom zakladaní zamestnaneckých rád. Aliancia navrhuje, aby rady mohli fungovať len tam, kde si to bude želať aspoň polovica zamestnancov. Husáriková z ministerstva v tom nevidí problém: „Ak zamestnanci firmy zamestnaneckú radu nechcú, nebudú ju musieť mať.“
ČO SA ZMENÍ…
- zmenší sa vplyv odborov pri prepúšťaní zamestnanca pre jeho nedisciplinovanosť alebo nízku produktivitu,
- zamestnávateľ sa bude môcť dohodnúť na odstupnom s každým zamestnancom zvlášť,
- zamestnávateľ stratí povinnosť zamestnávať zamestnancov, ktorí namiesto práce pre firmu trávia pracovný čas aktivitami odborových funkcionárov.
… A ČO ZOSTANE?
- dĺžka maximálneho pracovného času; v poľnohospodárstve bude ďalej možné rozdeliť zamestnancom čas nerovnomerne (počas žatvy),
- pravdepodobne aj dĺžka celkových ročných nadčasov,
- zamestnanecké rady; ak však voľby do tohto orgánu nebudú úspešné, žiadna rada nebude musieť vo firme existovať.
Autor: JOZEF GRYGATOMÁŠ VELECKÝ
