BRATISLAVA. Ani po smrti bývalého prvého tajomníka ÚV KSČ Vasila Biľaka prokuratúra nechce ukázať spis z vyšetrovania.
Biľak bol obvinený pre pozvanie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968. Stíhali ho aj z ekonomickej trestnej činnosti.
Na základe dokumentov sprístupnených podľa infozákona získalo SME aspoň záznamy o najpodstatnejších dôkazoch vo vyšetrovacom spise, ktorý má vyše 23-tisíc strán.
Jeho súčasťou je známy pozývací list podpísaný Biľakom a štyrmi funkcionármi KSČ aj ďalšie dôkazy proti nemu a takisto množstvo iných historických dokumentov, ktoré s vyšetrovaním priamo nesúvisia.
„Materiály majú historickú a faktografickú hodnotu o pozadí udalostí pred augustom 1968 a po ňom,“ konštatoval ešte v roku 2002 Najvyšší súd v rozhodnutí v kauze Biľak, ktoré má redakcia tiež k dispozícii.
V spise je kópia pozývacieho listu písaného v ruštine, ktorú poskytol exprezidentovi Václavovi Havlovi v roku 1992 Boris Jeľcin.
Znalci skonštatovali, že „vzhľadom na gramatické a jazykové excesy ho písal Čech alebo Slovák, nie Rus, pretože také chyby obvykle robia Česi vyjadrujúci sa v ruskom jazyku.“
Podpisy znalci overiť nevedeli.
Zápis nášho diplomata
- Do ČSSR vstúpilo v noci 21. augusta 300 až 350-tisíc sovietskych vojakov a 40-tisíc vojakov z armád Varšavskej zmluvy (Bulharsko 2168 osôb, Poľsko 28 612 vojakov, Maďarsko 17 000).
- Do konca roka 1968 si vyžiadala invázia 108 životov, ťažko zranených bolo 500 ľudí.
- Do konca roka 1969 odišlo z Československa asi stotisíc ľudí, v rokoch 1969 - 1989 ďalších 140 až 150-tisíc ľudí.
Je tam aj druhá kópia listu s rovnakým textom, na ktorej žiadne podpisy nie sú.
Na rube listu je podľa záznamu tlmočníka zle čitateľný a dopisovaný dátum 25. október 1968, čo bolo už po invázii. Nie je teda jasné, ktorá z kópií je totožná s originálom.
Na inom mieste sú záznamy bývalého radcu československej ambasády v Moskve M. Tokára zo 16. apríla a 9. decembra 1992.
Náš diplomat si zapísal, že mu bývalý sovietsky diplomatický pracovník z blízkeho okolia Leonida Brežneva oznámil, že originál pozývacieho listu bol zničený.
Šéf ruského vládneho archívu Pichoj údajne Tokárovi povedal, že nenašiel žiadny pozývací list ani evidenčnú kartu o jeho existencii, ktorá by sa musela zachovať, ak by bol zničený.