Poneváč sa chytiť nedal, zastrelili ho. Vďaka tomuto užitočnému projektu si možno prečítať noviny z roku 1914, medzi nimi napríklad Slovenské noviny, Slovenský denník, Národnie noviny, Národný hlásnik, Robotnícke noviny, Ľudové noviny, Slovenský týždenník, Vlasť a svet, Slovenské pohľady, Veselé noviny či Živena. Práve z nich pre vás každý týždeň vyberáme zaujímavé texty spred 100 rokov.
Podivná vec
Na veľkom „ranžirovacom“ nádraží v Basileji vo Švajciarsku stávaly sa v poslednom čase pri usporiadovaní vlakov časté neporiadky, ba aj neštastia a príčine patričné úradné osoby nijako na šlak prijsť nemohly.
Všetka robota totiž stáva sa tu na základe istých, píšťalkou daných znakov a vykonaly sa také veci, ktoré v danom páde nik nenariadil, poťažne písknutým znakom nik vykonať nedal.
Keď potom patričných ťahali na zodpovednosť, oni sa dušili, že dotyčný signál celkom zretedlne počuli, ale ku tomuto signálu sa ani jeden zo zamestnancov priznať nechcel.
Konečne vysvitlo, že všetkému na vine je jeden drozď. Uhniezdil sa totiž neďaleko a naučil sa dakoľko z tých signálov pískať, a teraz, keď z príchodom jara prišla aj jemu „dobrá vôla“, vypiskoval si tie železničné signály, ktoré potom osobie vo vykonávaní služby pomútily.
Poneváč sa tento nebezpečný drozď chytiť nedal, tak ho museli zastreliť.
Včely a alkoholizmus
Mnohé národy si povrávajú, že po uštipnutí včely vytriezvie i ten najväčší opilec a lekári v jednej z londýnskych nemocníc celkom náhodou zistili aj to, že žihadlo včely pomáha aj proti tým desným poruchám, ktoré nemierne pitie liehových nápojov ťahá so sebou.
Liečili tam totiž päť chorých tiež pichnutím včely od chronickej reumy, čo sa tiež len nedávno dokázalo, že v žihadle včely sa nachádzajúca farminová kyselina je veľmi účinným protijedom tým v krvi ľudskej sa vyskytnuvším jedom, ktoré zapríčiňujú tie skoro neznesiteľné reumatické boľasti po údoch.
Z hore spomenutých chorých boli ale štyria silní pijáci a nielen že sa všetci piati vyliečili zo svojej reumy, tí štyria pijáci ale prestali piť, bo pocítili po svojom vystúpení z nemocnice veľké zhnusenie voči akýmkoľvek opojným nápojom.
Anglickí lekári následkom tejto nepredvídanej zkúsenosti idú týmto smerom ďalej a ak aj ďalšie výsledky budú tak prajné, včela stane sa tým najväčším dobrodincom ľudského pokolenia, lebo nebyť pálenky a iných liehových trungov, aj my Slováci by sme celkom inakšie vyzerali jako vyzeráme a koľko sĺz úbohých, hladujúcich rodín by ostalo nevyronených!
Novota
Jeden tunajší fabrikant hudobných nástrojov oznamuje, že si pri svojom závode zariadil osobitnú miestnosť, kde si kdokoľvek za mierný poplatok môže dať „odobrať“ svoj hlas na gramofonovú platňu a aj hneď si ju môže odniesť.
Myšlienka je to nie zlá a pri terajšom rozšírení gramofonu ľahko sa to stať môže, že dakdo pošle svojim príbuzným svoj „ústny“ pozdrav na takejto gramofonovej platni.
Košicko-bohumínska železnica
mala roku 1913. len 7.42 mil. obchodného zvyšku, o celý milion menej, ako roku 1912. Príčinou toho sú zlé hospodárske pomery najmä v Uhorsku a čiara od Vrútok po Košice i s jej početnými odbočkami, nezarobila ani „na režiu“.
Čiara Žilina-Bohumín je výnosná, bola by ale ešte výnosnejšou, keby neboly bývaly tie za roky a roky trvajúce ťahačky medzi Rakúskom a Uhorskom o položenie druhých koľajníc na čiare tejto.
Vysťahovalectvo ubúda
Z nemeckých prístavov do konca apríla tohto roku o hodne menej vysťahovalcov odplávalo do Ameriky, ako v tom istom období minulého roku. V Hamburgu do l. mája 38.771 vysťahovalcov vysadlo na lode, kdežto do 1. mája minulého roku vysadlo ich 54.261.
Cez Bremu za prvé štyri mesiace tohto roku 55.790 vysťahovalcov odišlo do Ameriky, kdežto za tie isté mesiace roku 1913. odišlo ich 73.022.
Chýry z pezinského okresu
Dňa 29. mája mesto Modra bude pojednávať plán elektrickej železnice z Prešporka do Modry, poťažne do letoviska Harmonie. Modra od dávna zostala zastrčeným kútom len preto, že nemá železnice. Neni u nás vyvinutý obchod, remeslo, trh, ba trpí i vinohradníctvo.
Mnohí vinohradníci si v tom bláhajú, že v tomto bezželezničnom stave ostávajú im robotníci doma, ináče že by im poutekali do fabrík. Tomu neni tak. V Modre sú dvojakí vinohradníci, pre porozumenie sa to môže asi takto pomenovať: veľkovinohradníci a malovinohradníci.
Veľkovinohradníci („páni“) najímajú si do každej práce ľudí, malovinohradníci (má jeden vinohradík na 10 – 15 – 20 okovov vína, tam sa mu ešte popri réve urodí zelenina a strova, k tomu má byt: izbu, kuchyňu, ohrev si za pár halierov z modranských hôr, t. zv. noškové drevo na vlastnom chrbáte sice, ale predsa len lacno zaopatrí) najprv na úchvatky porobia sebe a potom idú na tovarychy za 3 koruny denne a za 4 pollitre vína. Títo veru do fabrík neodijdú, lebo silno lnú ku svojej hrude a sú len slobodní, kdežto vo fabrikách sú podriadení a kontrolovaní.
Železnica je u nás potrebná, cíti to každý a bolo už od dávna mnoho podnikané za železnice a len pre nedostatok groša každý plán ostal len plánom. Dnes sa ukazuje najbližšie túžba uskutočniť železnicu. Chytila sa toho Uhorská banka obchodná spol. v Pešti.
Mesto Prešporok už odhlasovalo 300.000 K a od Modry pýtajú na 50 rokov ročný poplatok 10.000 korún, začo mesto dostane 200 000 korún základných účastín. V prípade rentovania sa pri 5% zúrokovaní dostane Modra tých 10 tisíc korún zpät a aby sa rentovalo, je potrebné poldruha miliona cestujúcich do roka, asi 50 hal. rátajúc priemerne na jednoho cestujúceho.
Aj iné podmienky sú dosť priaznivé, mali by sme príležitosť päťráz denne do Prešporku. Jakú to môže mať cenu pre našich študentov, keď bude v Prešporku univerzita, to všetko môže doma ostávať alebo u nás bývať hospodou. Je nádej, že mesto na železnicu odhlasuje potrebný príspevok.
Demonštrácia sufražetiek v divadle
V Londýne v „Covent-garden“ opere bolo slávnostné predstavenie na počesť dánskeho kráľovského páru, ktorý sedel v lóži s anglickým kráľovským párom. Dávali „Toscu“, spievala chýrna česká speváčka Emma Destinnová a hudbu dirigoval Artur Nikisch.
Počas predstavenia vyskočila jedna dáma s miesta a zavolala ku kráľovskej lóži: „Kráľ Juraj! Vo vašej krajine mučia ženské!“ V ten istý okamih iné sufražetky s galerie spustily dážď ceduliek s nápisom: „Dajte ženským volebné právo!“
Demonštrácia zapríčinila veľký rozruch a to tým viac, že sufražetky, keď ich sluhovia vynášali z divadla, kopaly, škriabaly, škriekaly a vrieskaly nešeredne. Kráľovský pár i jeho hostia pokojne sa dívali na nezvyklú scénu.
Chráňme si volebné právo!
Zkúšky znalosti čítania a písania započnú sa už po tieto dni. Kdo chce zkúšku skladať, ten to musí u predsedníctva svojej obce ústne alebo listovne oznámiť. Za zkúšku sa neplatí nič. Zkúšku možno skladať i po slovensky.
Kdo dostane vysvedčenie, že zkúšku dobre složil, ten nikdy viac nepotrebuje zkúšky skladať. Kdo zkúšku nesložil, ten sa môže znovu hlásiť na zkúšku u popisujúcej komisii. Zkúšky sa skladajú len do konca mája (na budúce len v mesiaci februári).
Predstavenstvo obce vám povie, kedy sa budú vo vašej obci zkúšky skladať. My prosíme našich čitateľov, aby vzali túto národnú vec do ruky a vo svojej obci z dom do domu chodili nahovárať ľudí, aby sa hlásili na zkúšku.
Nech ide na zkúšku každý 24 ročný mužský, či má majetok, alebo nie, či má právo na volebný hlas, alebo nie! Každý nech si zaopatrí svedectvo, že vie písať a čítať, lebo veď počas jedného roka môže prijsť k majetku alebo zaopatrí si inú podmienku volebného práva. Naše heslo nech je: Poďme všetci – celá obec – skladať zkúšku!
Nešťastia na mori
Dľa úradného výkazu z r. 1912. v tomto roku 720 lodí stalo sa neupotrebiteľnými. V tomto počte obsažené sú len tie lode, ktoré sa dajakou príčinou tak porúchaly, že matrózi boli prinútení opustiť svoju loď.
Počet tých lodí, ktoré stihlo opravdové nešťastie a v úplnom smysle slova vyšly na nivoč, obnášal 551 s obsahom 591.324 tún. Medzi zahynuvšími loďami bolo 292 parníkov a 259 plachtových lodí.
Berúc do ohľadu konštrukciu aj táto štatistika dokazuje, že lode drevenej konštrukcie nie sú vstave odolať silám mora. Zo zahynuvších lodí 247 bolo z dreva. 123 zo železa a 181 z ocele. Príčina zkazy lodí bola prirodzene rozličná. 303 lodí dostalo dieru a tak vyšly na nivoč, 62 lodí utonulo, následkom srazenia sa 59 lodí vyšlo na nivoč, 31 lodí dostalo sa na zátoň tak, že ich matrózi museli nechať na otvorenom mori.
Štyriadvadsať lodí zhorelo a 58 lodí aj s matrózmi zmizlo bez stopy. Berúc do ohľadu počet lodí, najväčšiu ztratu utrpelo Anglicko, ktorému zahynulo 137 lodí, Spojené Štáty prišly o 64 lodí, Norvégsko prišlo o 63, Francúzsko o 29, Nemecko o 28, Taliansko o 25 lodí, kdežto ostatné europské štáty utrpely len menšie ztraty.
Značnú škodu malo i Japonsko, lebo prišlo o 3.44 % všetkých svojich parolodí. Švédsko utratilo takmer 5% svojich parolodí.
Dnešné články sme vybrali z nasledovných médií: Slovenský denník (14. a 17. máj 1914), Slovenský týždenník (15. máj 1914) a Vlasť a svet (17. máj 1914).
Slovenská národná knižnica digitalizuje staré periodiká s tým, že ich postupne sprístupňuje verejnosti. Na stránke www.dikda.eu sa tak dajú pozrieť kompletné čísla tlačovín, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.
Beata
Balogová
