Všetky kampane smerujú proti zvoleniu súčasného predsedu. Jeho protikandidátku Janu Bajánkovú, ktorá pri ňom roky stála a tolerovala jeho spôsoby, si nevšímajú.
BRATISLAVA. Pred piatimi rokmi bola Jana Bajánková jednou z pätnástich členov Súdnej rady, ktorí zahlasovali za Štefana Harabina.
Aj vďaka jej hlasu sa stal predsedom Najvyššieho súdu, kam prešiel rovno z pozície ministra spravodlivosti.
Nikdy verejne nekritizovala jeho štýl riadenia Najvyššieho súdu ani šikanózne disciplinárne návrhy voči oponentom. Teraz ako jeho protikandidátka hovorí, že „jeho štýl vystupovania už súdnictvu nepomáha“.
Bajánkovú do voľby navrhol minister spravodlivosti Tomáš Borec (za Smer) a traja členovia Súdnej rady.
V nedávnom rozhovore pre SME povedala, že by chcela ponúknuť nový štýl riadenia Najvyššieho súdu, aby sa zvýšila jeho dôveryhodnosť.
Zmena alebo kamufláž
- 1982: absolvovala Právnickú fakultu UK, začínala na Okresnom súde BA-vidiek;
- 1989 až 1996: pôsobila na Krajskom súde v Bratislave;
- od 1997: na Najvyššom súde;
- 2006: stala sa predsedníčkou občianskoprávneho kolégia;
- od 2007: členka Súdnej rady, už druhé funkčné obdobie;
- venuje sa civilnému právu;
- v rekodifikačnej komisii, na Paneurópskej vysokej škole a v Justičnej akadémii;
- jej dcéra sa nedávno stala tiež sudkyňou.
Tieto slová dávajú podľa právničky spolupracujúcej s Via Iuris Evy Kováčechovej nádej na zmenu v justícii.
Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva SAV, ktorý zažil Bajánkovú aj v Súdnej rade, nie je natoľko optimistický.
„Možno nejakú kozmetickú zmenu môže priniesť, ale prevratné zmeny nemožno očakávať,“ hovorí Vozár, ktorý si nespomenul ani na jedno zásadné hlasovanie v rade, keď by hlasovala proti predsedovi.
„Ak išlo o podstatné otázky, hlasovala spoločne s väčšinou v rade. Občas sa niektorí z nich zdržali.“
Nikdy sa verejne pre novinárov nevyjadrila. Radšej sa poďakovala za otázky a odkázala na hovorcu rady.
