Cesta za železnú oponu viedla cez elektrické rozvody

Zdeňkovi Pohlovi a Robertovi Ospaldovi sa podarilo utiecť z Československa v júli 1986.

Pohl a Ospald pri rakúskej dedine Haugsdorf.(Zdroj: Post Bellum)

Do Rakúska, za železnú oponu, sa dostali vďaka ich šikovnému nápadu.

Vyrobili si improvizovanú lanovku, vyšplhali sa na stĺp vysokého napätia a odtiaľ sa vydali na cestu za slobodou. Vyzerá to jednoducho, koniec koncov ako väčšina úspešných pokusov o útek, keď sa ne pozeráme spätne.

Železná opona
Rozprávanie Zdeňka Pohla a Roberta Ospalda si môžete vypočuť aj na svojom mobile.
Stiahnite si mobilnú aplikáciu Pamäť národa a zoznámte sa s osudmi tých, ktorým sa železná opona vryla do života.Viac informácií na www.ironcurtainstories.eu, alebo na www.mistapametinaroda.cz

Robert Ospald sa narodil 2. júla 1951 v obci Libina na úpätí pohoria Jeseníky. Jeho otec bol sudetský Nemec, matka Češka. Keď mal Robert tri roky, dostal sa, nie z celkom jasných dôvodov, do náhradnej starostlivosti.

Naspäť k rodičom sa vrátil, až keď mal šesť. Jeho detstvo bolo komplikované. Chodil poza školu, utekal z domu, na konci deviateho ročníka to vyzeralo, že skončí s piatimi päťkami a s trojkou zo správania za 365 neospravedlnených hodín.

„Keď nás prišli verbovať do ostravských baní, prihlásil som sa na banícke učilište. No oni povedali: ,Súdruhovia učitelia, to nejde. Budúci baník nesmie dostať päťku a zo správania môže mať v najhoršom prípade dvojku.‘ Tak mi teda napísali nové vysvedčenie, na ktorom som mal dvojku zo správania a osem štvoriek. A mohol som ísť do Ostravy.“

Na baníckom učilišti však Robert vydržal len dva roky. Nakoniec z internátnej knižnice ukradol kufor plný knižiek (hovorí, že literatúra bola pre neho v tom čase veľmi dôležitá) a zmizol.

ospald-a-pohl-stoji-s-voziky-pres-rameno_res.jpg

S vozíkmi na chrbtoch.
FOTO - POST BELLUM

Kriminál a tri dôležité stretnutia

Robert Ospald sa vo väzení ocitol trikrát. Ani raz to nebolo z politických dôvodov. Prvý raz sa dostal za mreže za to, že ukradol peniaze svojmu dedovi. Z bratislavskej väznice pre mladistvých sa dostal von po deviatich mesiacoch. Za krádeže bol zatvorený ešte dvakrát, na sedem mesiacov a na dva roky. Na slobodu sa dostal, keď mal dvadsaťštyri rokov, dve deti a za sebou rozvod.

Presťahoval sa do mesta Litomyšl, kde sa stretol s Kristýnou, budúcou matkou jeho dcéry Veroniky. Vtedy vraj objavil vieru v Boha. Duchovným vodcom a oporou mu bol miestny farár.

Robert začal navštevovať kurzy karate, kde sa zoznámil so Zdeňkom Pohlom, ktorý bol o pätnásť rokov mladší a ktorý sa neskôr stal jeho parťákom na ceste do Rakúska.

O úteku premýšľali dlho. Robert si vraj nevedel predstaviť, že strávi zvyšok života v komunistickom Československu.

Na Západ po drôtoch

S prípravami začali v lete 1985, keď vyskúšali rôzne spôsoby a cesty, akými by sa mohli dostať na Západ. Nakoniec sa ako najschodnejšia možnosť ukázalo prekročenie hranice po drôtoch vysokého napätia. Skonštruovali špeciálne „vozíky“ a vo februári 1986 uskutočnili neďaleko Bratislavy prvý pokus o útek.

„Vozíky boli pomerne ťažké. Ťahať ich bola hrozná drina, navyše, mal som so sebou aj dosť veľké česko-anglické slovníky. Myslel som, že to neprežijem.“

Prišli k stĺpom, počkali, kým zapadne slnko a začali sa šplhať na stožiar. „No zistili sme, že sme sa tam vyškriabali úplne zbytočne, že sa budeme musieť vrátiť domov a vozíky prerobiť, pretože niektoré technické veci na nich nesedeli. Skrátka, nedalo sa s tým odísť.“

Čas na ďalší pokus nastal v marci, o útek sa opäť pokúsili pri Bratislave, no tentoraz s vylepšenými a odľahčenými vozíkmi. “Mylne sme sa domnievali, že tie drôty vedú na slobodu. Až ráno sme zistili, že sa točia a zostávajú poslušne v štáte,“ pokračuje v rozprávaní.

Robert a Zdeněk sa následne vrátili do Litomyšli. Na tretí pokus sa pripravovali dlhšie, vyrazili až v júli. Dorazili do Znojma a odtiaľ sa vydali pozdĺž železničnej trate, okolo obce Dyje, smerom k drôtom vysokého napätia. Na ceste ich zastihla búrka, a tak za sebou v poli nechávali obrovské šľapaje. Situácia bola zúfalá. Rozhodli sa, že sa vrátia do vnútrozemia a skúsia šťastie na území Slovenska. Tam sa im však nepodarilo nájsť vhodné vedenie, ktoré by ich doviedlo aspoň do Maďarska.

robert-ospald-stoupa-na-draty-vysokeho-n_res.jpg

Ospald stúpa na stĺp vysokého napätia.
FOTO - POST BELLUM

19. júla 1986 sa to podarilo

Až tretí pokus o útek, ktorý uskutočnili v júli blízko Znojma, bol úspešný. Ukrývali sa pred pohraničnými strážami a tri dni čakali na vhodné počasie.

Robert Ospald spomína: „Osemnásteho júla... začalo pršať a lialo ešte aj päť minút po polnoci, keď sme sa začali šplhať na stožiar. Bolo to ako na objednávku. Len čo sme vyliezli po pár priečkach, začalo liať. A padalo to smerom do Rakúska. Ten vietor úplne odnášal dážď. Ani jedna kvapka nepadla rovno.“

Zavesili sa na „vozíky“ a vietor ich niesol správnym smerom. Izolátory na stĺpoch iskrili aj na miestach, kde nemala byť ani iskra, no Ospald a Pohl boli odhodlaní nevzdať sa a prejsť.

„Nech si kto chce myslí, čo chce, ale bez Božej pomoci by to nebolo možné.“ Vozík na konštrukcii vŕzgal, Robert tŕpol strachom, že zvuky ich prezradia, ale spoliehali sa na to, že v takom nečase budú všetci v suchu a v teple a že hliadky nebudú také ostražité. A podarilo sa. Prešli z jedného stĺpa na druhý, zliezli dolu a boli za železnou oponou.

robert-ospald-dnes_res.jpg

Ospald dnes.
FOTO - POST BELLUM

Príbehy 20. storočia

Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?

Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk).

Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov. Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).

Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Post Bellum je nezávislou občianskou iniciatívou, ktorú financujú predovšetkým drobní darcovia. Pomôžte i vy!

Prosíme, staňte sa členmi Klubu priateľov Príbehov 20. storočia alebo pošlite jednorazový dar na účet 2935299756/0200.

Pridajte sa k nám! Čím viac nás bude, tým väčšie spomienkové dedičstvo zachováme pre naše deti.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Divoký Island: cesta ostrovom ľadu a ohňa
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 16 419
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 9 004
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 710
  4. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 2 428
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 341
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 2 099
  7. Kam do tepla v januári? 1 905
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 699
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 500
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 898

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Ukrajina priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne prebieha otvorený konflikt.

KOMENTÁRE

Ako sa katolícka cirkev stala hrozbou pre Poľsko

Cirkev naklonená prijímaniu utečencov sa rozchádza s väčšinou Poliakov.

Neprehliadnite tiež

Poliačika v skupine na sprísnenie priznaní nahradí Sloboda

Pracovná skupina ešte poriadne ani nezačala pracovať a už ju čaká zmena.

V Tatrách vládne neistota, chýbajúca zonácia spôsobuje problémy

Súvisí s tým aj nový návštevný poriadok.

Niektorí poslanci si vedia predstaviť internátnu výchovu rómskych detí

Poslanci podporujú aj snahu Kaliňáka riešiť rómsku kriminalitu.

Beblavý chce ísť do obecných volieb v Bratislave so Štefunkom

Vznikajúca strana Spolu rokuje aj s architektom, mestským aktivistom a hudobníkom Matúšom Vallom.

Blízkosť národného parku prináša Muráňu výhody aj nevýhody

Na jednej strane je tu prílev turistov, na strane druhej legislatívne obmedzenia.