Pád Radičovej vlády bol chybou, nič sa tým nedosiahlo, vracia sa k hlasovaniu SaS jej bývalý člen a vtedajší vyjednávač JOZEF KOLLÁR.
Pomohla kampaň pred eurovoľbami pravicovému voličovi zorientovať sa v tom, koho voliť?
„Nie. Tragédiou je, že na maličkom Slovensku kandiduje 29 strán, čo je, samozrejme, ich ústavné právo, ale niektorým ľuďom pri tom chýba sebareflexia. Konkrétny príklad – Sergej Kozlík si založí stranu, aby mohol opäť kandidovať, lebo pod hlavičkou HZDS už nemôže, podobné je to so sedemdesiatročnými hokejistami na čele kandidátok.“
To pravdepodobne nie sú relevantní kandidáti so šancou uspieť.
„Ale rozoberú vám hlasy, lebo keď každá z nich získa nula celá sedem percenta, rozriedi to podporu pre sedem či osem relevantných strán. Znovu poviem, je to každého právo, ale zároveň strata sebareflexie, hlavne celebrít a ľudí známych z bulváru, ktorí sa na kandidátky nastrkali. Podstatne väčšou tragédiou však je, že na Slovensku je obrovský rozdiel medzi objemom a kvalitou informácií, ktoré majú voliči a ktoré majú politické elity. Tie nožnice sú veľmi otvorené.“
Chýbajú ľuďom informácie o EÚ?
„Ľudia nie sú zorientovaní v kandidátoch, ale ani v tom, čo sa v Európskej únii deje. Desať rokov im niekto predostiera, že európske voľby sú druhoradé a že Brusel je ďaleko. Pravý opak je pravda. Nemecké ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že 85 percent zákonov pochádza z pier bruselských úradníkov. A podobné je to aj v ostatných národných parlamentoch.“
Nedávno ste kritizovali, že sa predvolebné diskusie zužujú na debaty o žiarovkách či splachovačoch. Zrejme ste narážali na bývalých kolegov z SaS. Nepovažujete za dôležité baviť sa, ako EÚ reguluje veci týkajúce sa bežného života?
„Dôležitejšie je, že dávame hlavu do slučky a podpisujeme politické a právne záväzky za miliardové sumy, ktoré budú platiť generácie po nás. Mám na mysli bankovú úniu, fiškálnu úniu. Chápem, že tomu volič nemusí rozumieť, lebo tie informácie nemá a niekomu to aj tak vyhovuje. Neinformovaný volič sa totiž málokedy rozhodne kvalifikovane, buď mu dáte Roba Kazíka, Otta Weitera a sedemsto klinčekov a máte sedemsto hlasov, alebo nepôjde voliť vôbec.“
Čo tie regulácie?
„Ani mne sa nepáčia všetky tie maximálne motory vo vysávačoch, banány, uhorky, splachovače či podpätky kaderníčok. Ale jedným dychom musím dodať, že diskusia o budúcnosti EÚ sa nemôže zjednodušiť na tému splachovačov. Európa stojí na hodnotovej križovatke a májové voľby rozhodnú, kam sa bude uberať.“
Čo ste vy spravili pre to, aby tá diskusia teda vyzerala inak?
„V kampani som tri mesiace brázdil celé Slovensko. Osobne som stretol štyritisíc ľudí, s ktorými som sa bavil o tom, aké by Slovensko malo zaujať postoje. Viem, že je to beh na dlhé trate, ale považujem za poctivejšie posadiť sa do auly Prešovskej univerzity pred stodvadsať študentov, ako vytiahnuť v kampani Otta Weitera či Roba Kazíka.“
Je tou poctivou kampaňou aj to, že na internete šírite fotky na mieste pre invalidov zaparkovaného Maserati Moniky Beňovej z roku 2011?
