Budúci šéf Najvyššieho súdu je zatiaľ neznámy. Bude nová voľba s novými kandidátmi.
SOBRANCE. Aspoňže neuspel Štefan Harabin, povzdychla si v pondelok večer neúspešná kandidátka na predsedníčku Najvyššieho súdu Zuzana Ďurišová.
Verí, že to môže znamenať jeho koniec. V ďalšej voľbe totiž už kandidovať nemôže.
„Bude záležať kto, bude kandidovať. Prezidentom bude Andrej Kiska, zmenia sa aj traja členovia rady nominovaní prezidentom. Tam si viem predstaviť, že by prešiel kandidát, ktorý by spĺňal moje predstavy,“ povedala Ďurišová, ktorá sa otvorene postavila Harabinovi a zastupovala kritických sudcov.
„Hasta la vista, Stefano!“ napísal na Facebooku krátko po voľbe predseda novej strany Sieť Radoslav Procházka.
Aj bývalí ministri spravodlivosti Daniel Lipšic (Nova) a Lucia Žitňanská (MostHíd) výsledok označili za dobrú správu a šancu na dobrého kandidáta na čelo justície.
Za skvelú správu výsledok voľby označilo aj združenie Via Iuris.
Chceli brzdiť
- Predsedom Najvyššieho súdu bol už v rokoch 1998 až 2003.
- V prvej vláde Roberta Fica bol ministrom za HZDS.
- V roku 2007 chcel byť ústavným sudcom, ale prezident Gašparovič ho nevymenoval.
- Druhý raz sa predsedom súdu stal v roku 2009.
Voľba predsedu Najvyššieho súdu sa pritom ešte popoludní mohla zaseknúť.
Členka Súdnej rady Eva Fulcová, ktorá v nej zastupuje vládu, ju navrhla odložiť.
Dôvodom malo byť, že parlament práve rieši novelu ústavy, ktorá sa dotýka aj postavenia predsedu Najvyššieho súdu ako šéfa Súdnej rady. Fulcová je bývalá spolužiačka premiéra Roberta Fica.
Ak by však voľbu odložili, nemal by už Harabin šancu, že ho vymenuje dosluhujúci prezident Ivan Gašparovič. Andrej Kiska ešte pred prezidentskými voľbami vyhlásil, že by cez neho zrejme neprešiel.
Aj Harabin odmietal voľbu odkladať. „Súdna moc nemôže vyhovovať politickým požiadavkám,“ vyhlásil.
Na otázku, či bol Fulcovej návrh motivovaný politicky, však odpovedal vyhýbavo: „Nie. To ja neviem, to ja neviem, to ja neviem. To som nepovedal.“
Fulcová, ktorá práve kandiduje za ústavnú sudkyňu, sa počas rokovania pre SME odmietla vyjadriť. V prvom kole hlasovania podporila práve Harabina. V druhom kole mu však už hlas nedala.
Voľba sa napokon konala. Trojicu kandidátov vypočúvala na pódiu kultúrneho domu v Sobranciach do večera.
Dvakrát zmena
Nominantka združenia Harabinových odporcov Za otvorenú justíciu Zuzana Ďurišová označila situáciu na Najvyššom súde za zmeniteľnú. „Zmenu považujem za nevyhnutnú.“
Nominantka ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (za Smer) Jana Bajánková, ktorá je dlhoročnou spolupracovníčkou Harabina, zasa hovorila, že Najvyšší súd potrebuje „iný, nový, kultivovanejší spôsob riadenia“. Priamo proti Harabinovi nepovedala nič.
Harabin skonštatoval, že ako kandidát na šéfa Najvyššieho súdu má najväčšiu podporu sudcov v histórii. Chválil sa dosiahnutými výsledkami, rozohnil sa pri téme jeho priateľstva s narkobarónom Bakim Sadikim.
Do druhého kola postúpili Harabin a Bajánková. V druhom mohli už hlasovať aj oni, no zdržali sa. Harabin ešte jeden hlas stratil a nevyhral nik.
Justícii vládol šestnásť rokov. S kritikmi sa nemaznal
Štefan Harabin bol mužom číslo jeden v justícii od Mečiarovej éry.
BRATISLAVA. Keď sa stal Štefan Harabin v roku 1993 sudcom Najvyššieho súdu a na Slovensku sa naplno rozbiehala päťročnica Vladimíra Mečiara, nikto netušil, že sa rozbieha aj 20 rokov kariéry človeka, ktorý sa stal stelesnením stavu justície v tejto krajine.
Rodák z Ľubice pri Kežmarku odvtedy iba stúpal. Od roku 1996 viedol trestné kolégium Najvyššieho súdu a o ďalšie dva roky už bol šéfom celého súdnictva.
Známosť s narkobarónom Bakim Sadikim popiera. Foto: SME - Tomáš Benedikovič
Nezastavili ho dve volebné obdobia Mikuláša Dzurindu, prepis telefonátu s bosom drogovej mafie Bakim Sadikom, krátka naňho bola aj éra Ivety Radičovej, v najvyššej funkcii prežil volebné obdobie prezidenta Rudolfa Schustera aj desaťročie Ivana Gašparoviča.
Hoci Harabin celú kariéru hovorí, že je nezávislý sudca, s politikou sa nechal spojiť človekom, za ktorého najviac povýšil. Mečiar ho v roku 2006 urobil ministrom spravodlivosti a premiér Robert Fico neprotestoval.
Sudca svoju náklonnosť k Ficovi neskrýval, keď ho pred kamerami v prezidentskom paláci srdečne poceloval a jeho spojenci na súde dostávali vysoké odmeny.
Nepriateľov nešetril. Danielovi Lipšicovi v parlamente povedal: „Pôjdeš do basy, ty hajzel.“
Kritikovi zo súdu Jurajovi Majchrákovi sa vyhrážal disciplinárnym stíhaním pre účasť na práci ministerskej protikorupčnej skupiny, zakázal mu podpisovať ekonomické doklady a preradil ho do správneho kolégia, kde aj dnes končia jeho kritici.
Harabin kariéru šéfa Najvyššieho súdu končí v čase, keď proti nemu protestujú aktivisti, premiér mu neodporúča kandidovať a novozvolený prezident Andrej Kiska povedal, že ho na čelo súdu už určite nevymenuje.
Miroslav Kern
