BRATISLAVA. Najčastejšou oblasťou porušovania zákona o štátnom jazyku je nesprístupnenie písomných informácií v štátnom jazyku v nápisoch a oznamoch pre verejnosť na veľkoplošných tabuliach, na budovách alebo na iných nosičoch na verejných priestranstvách.
Ministerstvo kultúry to píše v správe o stave používania štátneho jazyka. Správu predkladá na rokovanie vlády raz za dva roky.
Na pamätníkoch chýba preklad
Podľa zistení ministerstva sa "inojazyčné texty bez použitia štátneho jazyka najčastejšie vyskytovali na volebných plagátoch v rámci predvolebnej kampane (maďarský jazyk) a v oznamoch o kultúrno-spoločenských podujatiach (maďarský jazyk) organizovaných na národnostne zmiešanom území".
Keďže niektoré z podujatí dotoval Úrad vlády z dotačného programu na podporu kultúry národnostných menšín, považuje ministerstvo za "potrebné zakotviť požiadavku rešpektovania zákona o štátnom jazyku medzi podmienky prideľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a na Úrade vlády zaviesť kontrolu jej dodržiavania".
Pretrváva problém jednojazyčných, najčastejšie maďarských nápisov na pamätníkoch a pamätných tabuliach, na ktorých chýba text v slovenčine.
Zverejnením informácií v inom ako štátnom jazyku bez ich znenia v slovenčine sa porušuje zákon.
Podľa zákona každá verejná informácia má byť dostupná v štátnom jazyku, pričom zákon umožňuje súbežné zverejnenie informácie v ľubovoľných cudzích jazykoch.
Problém majú aj samosprávy
So sprístupňovaním informácií v štátnom jazyku mali problém aj niektoré orgány obecnej samosprávy, ako napríklad obecný rozhlas a obecné noviny.
Vyskytli sa aj prípady nedostatočného ovládania slovenčiny v práci samosprávnych orgánov.
Podľa doterajších skúseností ministerstva kultúry sa zákon o štátnom jazyku najčastejšie porušuje z jeho neznalosti.
Správa sa venuje viacerým oblastiam. Popri už spomínanej štátnej správe sleduje jazykovú úroveň v oblastiach súdov, ochrany spotrebiteľov, médií a v školstve.
Vo všetkých odporúča zamerať sa na pravidelné vzdelávanie o spisovnej slovenčine a pridáva rad ďalších špecifických odporúčaní.
Napríklad súdom odporúča zabezpečiť prístup všetkých zamestnancov súdov k základným kodifikačným príručkám slovenského jazyka v knižnej alebo elektronickej forme.
V školstve zas považuje za vhodné zabezpečiť pravidelné školenia o spisovnom jazyku pre učiteľov materských, základných a stredných škôl.
Ministerstvo kultúry nie je spokojné s jazykovou úrovňou médií a apeluje na zvýšenie úrovne výučby slovenského jazyka na vysokých školách, pripravujúcich nielen budúcich žurnalistov, ale aj pracovníkov marketingu, či hercov.
V praxi by podľa ministerstva bolo dobré medzi iným zaviesť pre redaktorov a moderátorov pred ich prvým vystúpením v rozhlase a televízii tzv. kvalifikačné skúšky, teda skúšky z čítania, výslovnosti, artikulácie, tempa reči.
