Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. Bezprostredne pred voľbami do Európskeho parlamentu v ňom za Slovensko majú isté miesto iba Smer a KDH.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý spravila od 6. do 13. mája.
Do europarlamentu by sa podľa neho dostalo sedem poslancov Smeru a po jednom za KDH, OĽaNO, Most-Híd, Novu, SDKÚ a SaS.
Iba pri prvých dvoch stranách však Focus určil interval spoľahlivosti výsledku nad päťpercentným kvórom. Smer by mal dosiahnuť výsledok v rozmedzí od 31,8 do 42,2 percenta a KDH od 6,0 do 12,2 percenta.
Zvyšných päť strán sa pohybuje tesne nad piatimi percentami, no spodný interval spoľahlivosti má už pod nimi. Aj drobná odchýlka volebného výsledku od nálad voličov v prieskume môže pre ne znamenať neúspech.
„Hoci najmä dlhšie fungujúce strany, na ktoré už majú voliči vytvorené väzby a sú pre stranu ľahšie mobilizovateľní, zrejme dokážu hranicu prekročiť,“ myslí si sociológ Focusu Martin Slosiarik.
Upozorňuje, že tieto preferencie sa líšia od národných.
Eurovoľby sa konajú v čase, keď vzniká nová strana Radoslava Procházku, ktorú by do národného parlamentu volilo už 13 percent ľudí. V eurovoľbách však Sieť ešte nekandiduje a jej podporovatelia sa musia rozhodnúť pre inú voľbu.
Boj o prežitie
Viac strán v eurovoľbách bojuje o ďalšie prežitie. Najnahnutejšie to má podľa prieskumu SaS, ktorá by sa do europarlamentu dostala len o desatinu percenta.
„Pre SaS môže byť výsledok špeciálne dôležitý, keďže kandiduje jej predseda a na európskych témach si budujú politickú kariéru,“ vraví Slosiarik.
Šéf SaS Richard Sulík eurovoľby ako boj o prežitie odmieta. „Vnímame ich ako zápas o podobu EÚ,“ tvrdí. Prípadným neúspechom sa podľa neho strana nezaoberá.
Vážne dôsledky by mohol mať debakel aj pre SDKÚ, ktorá sa hrdí svojou úlohou pri vstupe Slovenska do EÚ.
„Ak nedokáže zmobilizovať dosť voličov, môže to viesť k ďalšiemu odchodu nespokojných ľudí,“ myslí si Slosiarik.
Iné voľby
Preferencie strán v prieskume sú zaťažené vyššou štatistickou chybou ako inokedy, keďže v eurovoľbách sa chystá voliť výrazne menej ľudí ako v parlamentných voľbách.
Z 1037 respondentov chce určite voliť len 14,8 a pravdepodobne 24,8 percenta. Niektorú z 29 strán si tak v prieskume vybralo iba 396 ľudí.
Voliť sa viac chystajú muži, ľudia vo veku 35 – 54 rokov, obyvatelia slovenskej národnosti a najmä východniari.
Účasť na eurovoľbách ovplyvňuje aj vzdelanie a profesia, väčší záujem majú vysokoškolsky vzdelaní voliči, najčastejšie pracujúci ako tvoriví odborní pracovníci a ľudia s vyššími príjmami.
Čo potrebujete vedieť o prieskumoch verejnej mienky Čítajte 
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
