BRATISLAVA. Návrh skupiny poslancov KDH, aby bol Ústavný súd pri svojom rozhodovaní o ústavnosti legislatívy viazaný termínmi, nezískal súhlasné stanovisko vlády.
Kabinet ho odmietol tak, ako mu navrhlo ministerstvo spravodlivosti.
Bez zbytočného odkladu
Poslanci KDH Monika Gibalová, Pavol Abrhan, Martin Fronc a Pavol Hrušovský by chceli novelou zákona o organizácii Ústavného súdu zaviesť Ústavnému súdu povinnosť rozhodovať o ústavnosti zákonov do troch mesiacov.
Vzťahovalo by sa to na prípady, ak by Ústavný súd prijal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení) s ústavou, v ktorom účastník konania navrhne pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov.
Ústavný súd by podľa návrhu KDH musel o tom rozhodnúť do 90 dní odo dňa začatia konania.
„Podľa platnej právnej úpravy o takom návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu. Doterajšie skúsenosti však potvrdzujú, že Ústavný súd rozhoduje o niektorých návrhoch na pozastavenie účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí či ustanovení so značným oneskorením,“ vysvetľovala návrh v parlamente Gibalová.
Podľa nej v novele ide o také ustanovenia, v prípade ktorých ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody alebo hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný
Návrh je v druhom čítaní
Podľa ministerstva spravodlivosti je legitímna požiadavka, aby každá vec zotrvala na ústavnom súde len tak dlho, ako je to nevyhnutne potrebné na prípravu kvalifikovaného rozhodnutia.
Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti totiž vyplýva aj zodpovednosť za riadny a včasný výkon ústavného súdnictva
„Dĺžka samotného konanie je však výsostne individuálna a v jednotlivých právnych veciach sa môže líšiť v závislosti od skutkovej a právnej zložitosti veci i správania účastníkov konania,“ uviedol rezort spravodlivosti v stanovisku k legislatívnej iniciatíve poslancov.
Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že každému rozhodnutiu o pozastavení účinnosti by mala predchádzať dôkladná právna a skutková analýzy.
Obmedzenie výkonu tejto analýzy ustanovením zákonnej lehoty podľa rezortu nemusí vždy prispieť k účinnej ochrane ústavou garantovaných práv a slobôd.
Rezort zdôrazňuje, že ústavný súd rozhoduje v týchto prípadoch na podklade vyjadrenia dotknutých orgánov verejnej moci, „čo vedie k záveru, že vydanie rozhodnutia v lehote 90 dní nemusí byť objektívne možné“.
Parlament návrh kresťanských demokratov posunul do druhého čítania 2. apríla. V tomto štádiu sa k poslaneckým iniciatívam vyjadruje kabinet.
Identický návrh zákona predložený KDH zamietol Smer v máji 2013. Predtým ho podobne ako teraz Smer posunul do druhého čítania.
