Podobne ako pred prezidentskými voľbami aj pred voľbami do Európskeho parlamentu sa Smer rozhodol neposkytnúť denníku SME rozhovor. Líder kandidátky Maroš Šefčovič ho najprv prisľúbil, no termín posúval, až ho tento týždeň úplne zrušil. Žiadosť následne odmietla aj Monika Flašíková-Beňová so zdôvodnením, že ide o rozhodnutie strany. Vladimír Maňka prosbu tiež odmietol, Boris Zala ani nezavolal naspäť. Denník SME sa preto rozhodol zhrnúť aspoň základné okruhy otázok, ktoré chcel predstaviteľom Smeru položiť, a pozície, ktoré k nim strana zaujímala.
Prečo je na čele kandidátky človek, ktorý nechce vykonávať prácu poslanca?
Na túto otázku Šefčovič viackrát odpovedal. Zvykne hovoriť, že „Európska komisia je niečo ako európska vláda a komisári sú takými jej ministrami“, pričom „vo väčšine krajín, keď sa chcete stať ministrom, tak najskôr musíte získať dôveru ľudí, musia vás zvoliť do národného parlamentu a potom sa sformuje vláda“. Je teda vraj prirodzené, že „eurokomisár by mal získať silný mandát z volieb“.
Keby eurovoľby fungovali ako tie parlamentné, komisárom by sa mal stať zástupca frakcie, ktorá v danej krajine vyhrá. V roku 2009 boli u nás ľudovci úspešnejší ako socialisti, no komisára vymenovala vláda Smeru. Hlas ľudí zdanlivo nezaujímal stranu ani pri zostavovaní tejto kandidátky, veď dvojka Monika Flašíková-Beňová a štvorka Vladimír Maňka utrpeli asi najťažšie politické prehry minulého roka. Nemá Smer na viac?
Robert Fico pri predstavovaní kandidátky vysvetlil, že „pristúpili k eurovoľbám s plnou zodpovednosťou“, pretože „význam Európskeho parlamentu bude narastať“. Podľa strany je potrebná kontinuita, preto dostali šancu všetci súčasní europoslanci.
Čo chce Smer presadzovať?
Vo volebnom programe strana píše, že „pristúpila k voľbám úplne po novom“, pretože „nehovorí o EÚ abstraktne“, ale predstavuje konkrétne politické záväzky, ktoré budú jej poslanci presadzovať. Jej prioritami teda je, že sú za „Európu ľudí, nie bánk; hospodárskeho rastu, nie nezmyselných škrtov; kvalitnej práce, a nie nezamestnanosti; sociálnej spravodlivosti, a nie daňových podvodov; demokratickú, a nie byrokratickú; hodnôt, nie peňazí; pre Slovensko“. Priority majú stanovené aj pre jednotlivé parlamentné výbory. Vo výbore pre medzinárodný obchod budú presadzovať „vytvorenie čo najlepších podmienok pre export slovenských výrobkov“, vo výbore pre zahraničné veci „výhodné postavenie Slovenska v Európe a vo svete“. Chcú tiež „spoločný rozpočet pre eurozónu“ či posilnenie konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov.
Prečo Smer nevybavil výnimky pre staré krajiny v agrárnej politike?
