Zkúšajúca komisia ma uznala za analfabetu. Vysvedčenia, že viem čítať a písať, dať mi odoprela, písal do novín volič.
Následky pijatiky
V Liptove na Osade žena jedna rada nazre do pohárika. Zanáša všeličo z domu do krčmy a prepije. Ba pálenka sviedla ju konečne aj k tomu, že odcudzila mužovi aj vkladnú knížku z banky a vybraté peniaze šly tiež krčmárovi do vrecka. Ba ešte aj dlžôb narobila za špiritus.
Muž ju darmo prehováral, darmo jej dal pocítiť silu ruky svojej, diabol pijatiky bol mocnejší, žena len toho poslúchala. Konečne sa muž odhodlal verejne ju potrestať. Poviazal jej ruky povrázkom – keď mu raz prišla napitá – a viedol ju po celej dedine ako medveďa.
Súboj grófa Tiszu a Rakovszkého
Rakovszky Pišta, známy ľudácky tlčhuba na jednom zasadnutí delegačného výboru poharkal sa bol s grófom Tiszom, pri čom si na vzájom „ublížili na cti“. Obidvaja sú oficieri mimo služby, povstala z toho „čestná záležitosť“ a poneváč Rakovszky nechcel dať zadosťučinie Tiszovi prv, kým si nevybaví svoju závislú záležitosť s Dežom Polonyim: zasadnul vojenský čestný súd. A to aký: štyria generáli.
Tento čestný súd vyslovil, že Rakovszky satisfakciu dať musí a tak sa gr. Tisza s Rakovským v utorok bili na šable a tiekla na oboch stranách krv. Tisza dostal ranu na pravej ruke, Rakovsky na bruchu, lekári rany flajstrom zalepili a obidvaja duelanti „na vlastných nohách“ zo veľkého éljenovania početného obecenstva opustili miesto súboju.
Aj ich pre kinematograf odfotografovali, všetko to ku väčšej sláve úcty proti zákonom, ktoré súboj vyhlasujú za trestuhodný skutok. Duelantov aj odsúdia, - ak totižto z najvyššieho miesta neprijde rozkaz, aby sa trestné pokračovanie zastavilo, ako sa to už raz stalo, keď si gróf Tisza šabľou reparoval svoju česť.
Zvláštné nadájanie prasiec
Anglický cestovateľ W. R. Williamson, ktorý posledne v Novej Guinei ztrávil dlhší čas, o zvykoch tam bývajúcich Mafulu-černochov zaujímavé dáta podáva v istom anglickom mesačníku. Mafulu-ovci sú na nízkom stupni vzdelanosti stojaci muríni, ale sú veľkí labužníci a sú zbehlí v kuchárskom umení. Ich najchutnejšou lahôdkou je – ľudské mäso, po ňom hneď nasleduje prasacina.
Aby ale prasa malo chutnejšie mäso, ženy nadájajú ho so svojimi nemluvniatkami. Každá mladá matka nadája razom svoje dieťa a jedno prasa. Práve tak pestujú prasa, ako nemluvňa a starajú sa, aby ztučnelo (prasa a nie dieťa), aby si mohli na ňom znamenite pochutnávať. Williamson tento pred Európanmi zvláštny zvyk vo viac prípadoch spozoroval.
Zázračný vynález
Francúzsky inžinier Bachelet od dvaciatich rokov lámal si hlavu nad „elektricko magnetickou železnicou“ a až teraz podarilo sa mu túto svoju myšlienku čo aj len v malom uskutočniť. V jednej veľkej dvorane v Paríži postavil svoju vzorku a povolal ku jej obzretiu odborné kruhy vopred upozorniac ich na to, že uvidia „dačo skutočne zázračného“. A tak aj bolo.
Keď Bachelet pustil stroj, železničný vagón 40 kilov tažký, majúci podobu hrubej cigary, vydvihnul sa ponad šíny a v povetrí s úžasnou rýchlosťou preletel cestu svoju, po odstavení stroja ale razom zastal a spustil sa pomaly na šíny. Je to využitie magnetickej sily na pohon a ak sa Bacheletovi podarí svoju novú železnicu sostrojiť vo veľkom a ak aj táto účinkovať bude tak presne ako tento vzorok, dľa úsudku tých znalcov, ktorí ho videli, razom bude konec všetkým parným a elektrickým železniciam, pohybujúcim sa na kolesách a nastanú železnice magnetické, lietajúce rýchlosťou 500 kilometrovou za hodinu.
Na každý pád bude o vynálezi tomto ešte mnoho reči vo svete, bars dnes ešte znalci držia železnicu túto za veľmi složitú. Ale tak to bolo s každým vynálezom. Napoleon ku pr. vyhlásil bol za blázna každého, kdo by chcel loď proti prúdu pohybovať bez plachiet alebo vesiel; jeho zemko, chýrny štátny štátnik Thiers ale povedal, že sa parné železnice nebudú môcť rozšíriť preto, lebo vraj niet toľko železa na svete, koľko by ony len na šíny potrebovaly!
A dnes skutočnosťou dôkladne zavratení sú obidvaja ako aj tí inžinieri, ktorí pre 40 rokmi predvídali nezdar železníc elektrických, lebo že vraj v jednom elektrickom prúde môže sa pohybovať len jedon vagón, a dnes ich lieta v jednom prúde toľko, koľko ten prúd len uvládze. Pri terajšom vývine technických vied, čo sa dnes vidí nemožným, zajtrá sa môže uskutočniť.
Z činnosti sufražetiek
Z Londýna oznamujú, že sufražetky podpálily tribúny na koňskom závodišti v Birminghame. Škoda je obrovská. Na zhoreništi našli rozhodené cedulky s nápisom „Votes for Women“.
Vodič vlaku vyraboval svoj vlak
Včera na poludnie došiel do Temešváru osobný vlak z Módošu, ale vodič vlaku Juraj Dobošán sa nehlásil. Vošli do jeho vozňa a našli ho tam ležať s tvárou paprikou zababranou. Dobošán rozprával, že keď vlak jachal po blízkom železničnom moste, do vozňa vyskočili dvaja za ženské preoblečení Srbi, nasypali mu do očú papriky a potom s revolverom v ruke donútili ho, aby im oddal skriňku, do ktorej sbierajú po trati peňažné listy od náčelníkov staníc pre správu železnice.
Lúpežníci železnú kazetu vraj vylámali, vybrali z nej listy s 13.000 korunami a potom soskočili s vlaku. Poštový kalauz Peter Vitkovics, ktorý bol v súsednom oddelení vozňa, však udal, že o veci ničoho nevie a ani nepočul žiadny zápas. Lekár zistil, že Dobošán mal tvár len namazanú paprikou a že mu do oči paprika ani nevošla.
Dobošánovi prekutali byt a tu zistili, že vodič má štyry veľmi pekne zariadené izby a že si i so ženou žije veľmi pánsky. Taktiež zistilo sa, že na vlak na udanom mieste nikdo nevyskočil, ba ani vyskočiť by nemôhol bez toho, aby nepadnul pod kolesá vlaku.
Dobošána i Vitkovicsa zatkli, lebo sú v podozrení, že spoločne vylámali kazetu a Dobošán potom vymyslel bájku o lúpeži. Vodiča Dobošána už raz upodozrievali z podobnej lúpeže, ale nebolo dôkazov. Vtedy asi 40.000 korún sobrali zo železnej kazety vlaku, chodiaceho z Valkányu. Myslia, že trovy panského života svojho zaokrýval Dobošán z tejto lúpeži.
Voličské zkúšky
Dňa 14. t. m. boli sme povolaní z kláštorského notariátu na voličskú zkúšku do Štubnianskych Teplíc. Zkúšujúca komisia pozostávala z troch členov: hlavný slúžny David, prísediaci sirotskej stolice Akantis a štátny učiteľ zo Štubnianskych Teplíc.
Zkúšku sme skladali naraz štyria, papier bol ten najordinárnejši, perá boly také, ktorými sa už ani písať nemohlo. U nás v Turci takmer každý vie čítať a písať. Analfabetov máme teda veľmi malý procent a zo sto prihlásených na voličskú zkúšku predsa obdržali svedoctvo od komisie len asi 30-ti, slovom tridsiati, lebo u nás sa vždy pracovalo i pracuje na tom, aby Slovák nedostal hlasovacieho práva, a robí sa to isté aj teraz pri zkúškach.
Tu som ja na príklad. Pán redaktor vidí moje písmo pred sebou a posúdi, že takíto pisatelia by mali obstáť pred zkúšajúcou komisiou, ale žiaľbohu u nás panuje ešte tá stará neprávosť a zkúšajúca komisia ma uznala za analfabetu, vysvedčenia, že viem čítať a písať, dať mi odoprela.
Ľudia, ktorí okolo mňa stáli, ostali celí stŕpnutí, keď mi hlavný slúžny oznámil, že mi komisia väčšinou hlasov vysvedčenie dať zavrhla. Teraz nechcú isť od nás na zkúšku. Každý mi povie, že načo má isť na zkúšku, keďže mne nedali ako vraj nám dajú svedoctvo? Ja sa postarám a oznámim môj pád aj ministrovi vnútra, ač viem že apeláty proti tomu nejest. Či zakročí minister proti takým prechmatom, nezabudnem cteným čitateľom oznámiť.
Ján Zvrškovec, kováčsky majster.
Kopyto z gummi
V súvise s horespomenutou magnetickou železnicou pripomienime aj jeden vynález istého obuvníka v Dusseldorfe (Nemecko). Je to kopyto z gummi v podobe obyčajnej pančochy (štrimfle), ktoré sa strčí do obuvi a potom povetrnou pumpou nadúcha, tak že kopyto toto obuv čo najpresnejšie natiahne na všetkých miestach tak, ako sa to dá len s tým najpresnejšie ustrúhaným kopytom. I tento vynález móže ovšem že len v kruhu obuvníctva veľký prevrat spraviť a ak ho spraví, bude vynálezca cez noc boháčom.
Nezaškodilo by ani inde
Shromaždenie stolice Fejér vynieslo uzavretie, ktorým sa zakazuje chlapcom niže 15ročným fajčiť. Na toto poťahujúce sa stoličné nariadenie už i minister vnútra potvrdil. V stolici chlapci niže 15roční nesmú fajčiť, dohán, cigary a cigaretty nesmú si kúpiť, ani od druhého prijať alebo u seba nosiť. Kto sa proti tomuto zákazu previní, spácha priestupok a bude trestaný v smysle zákona.
Petrolejové pramene
V nitrianskej obci Morvaör na nariadenie vlády geolog Lázár skúma pôdu a cieľom študovania vrstiev dá kopať jamy. Skúmanie počnúc od Morvaöru až po hranicu krajiny rozprestiera sa na všetky tie vidieky, kde dosiaľ boly znaky po zemnom plyne. Počuť, že jestli sa novšie vŕtania v Gbeloch skončia s prajným výsledkom, tak vláda v blízkosti petrolejovej osady nastavia robotnícke domy, lebo v Gbeloch už ani teraz nedostať byty.
Prastarý nález
V Šoprone stavajú novú nemocnicu a počas kopania fundamentu jeden robotník našiel pozostatky zvieraťa z prastarého veku. Ustálili, že je to kostra zvera zvaného dinoterium, ktoré žilo dávno pred mammutami. Kostru prastarého zvieraťa odvezú do šopronského museumu a v prekopávaní budú pokračovať.
Dnešné články sme vybrali z nasledovných médií: Slovenský denník (20., 21. a 23. máj 1914), Slovenský týždenník (22. máj 1914) a Vlasť a svet (24. máj 1914).
Slovenská národná knižnica digitalizuje staré periodiká s tým, že ich postupne sprístupňuje verejnosti. Na stránke www.dikda.eu sa tak dajú pozrieť kompletné čísla tlačovín, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. Môže sa tak stať po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov.
Vďaka tomuto užitočnému projektu si možno prečítať noviny z roku 1914, medzi nimi napríklad Slovenské noviny, Slovenský denník, Národnie noviny, Národný hlásnik, Robotnícke noviny, Ľudové noviny, Slovenský týždenník, Vlasť a svet, Slovenské pohľady, Veselé noviny či Živena. Práve z nich pre vás každý týždeň vyberáme zaujímavé texty spred 100 rokov.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
