Bratislava 9. novembra (TASR) - Ukazuje sa, že kľúčovým environmentálnym problémom z hľadiska vstupu SR do Európskej únie bude voda. V tejto oblasti SR vyjednala najviac a najdlhších prechodných období. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že kvantitatívna a kvalitatívna limitovanosť, zraniteľnosť a stále napätejšia bilancia sladkovodných zdrojov sa považuje za jednu z najväčších globálnych hrozieb 21. storočia.
Vízia vývoja SR do roku 2020, ktorú spracoval Inštitút pre verejné otázky, ako nasledujúce záťaže definuje vysoké znečistenie ovzdušia, odpady, riziká spojené s prevádzkovaním jadrových elektrární, degradáciu pôdy, ako aj územnú a druhovú ochranu prírody.
Oficiálne je na Slovensku deväť oblastí, ktoré sú označené ako ohrozené. To znamená, že je v nich narušené až silne narušené životné prostredie. Patrí sem väčšina priemyselne a urbanizačne rozvinutých regiónov Slovenska, teda územia s veľkým rozvojovým potenciálnom - od ľudských zdrojov a polohy až po vhodnosť reliéfu, dostatok vodných zdrojov a podobne. Týka sa to napríklad Bratislavy, Košíc, okolia Trnavy, horného Považia a hornej Nitry.
Na druhej strane však časť územia, ktoré sa oficiálne zaraďuje do kategórie prostredia s vysokou úrovňou rozvojového potenciálu, má napriek niektorým prednostiam relatívne malý rozvojový potenciál. A to najmä vzhľadom na svoju okrajovú polohou alebo deficit ľudských zdrojov, či úrovne miestneho manažmentu.
Spomínaná analýza predpokladá, že v nasledujúcich rokoch dôjde k poklesu výroby v energeticky a surovinovo náročných priemyselných odvetviach. Okrem iného by sa malo výrazne znížiť používanie priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov. Čiastočne by sa mala vyriešiť problematika odpadov, zvýšiť podiel lesov osobitného určenia, zdvojnásobiť počet národných parkov a prírodných rezervácií.
