BRATISLAVA. Strana Smer chce, aby boli voľby predsedu Najvyššieho súdu a jeho podpredsedov, ako aj voľby predsedu Súdnej rady a jej podpredsedov tajné.
Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslanca Smeru Antonína Cicoňa, ktorý predložil k novele zákona o sudcoch a prísediacich.
Len týždeň po neúspešnej voľbe
Deje sa tak len týždeň po tom, ako Súdna rada nedokázala zvoliť šéfa Najvyššieho súdu.
V druhom kole voľby nedostali potrebných desať hlasov ani Štefan Harabin, ani nominantka ministra spravodlivosti Jana Bajánková.
Voľba sa bude opakovať, ak by opäť nikoho nezvolili, prihlásiť by sa mohol znovu aj Štefan Harabin.
Neverejné majú byť podľa návrhu všetky hlasovania Súdnej rady o personálnych otázkach sudcov, či už pôjde o ich menovanie alebo odvolanie, členov disciplinárnych senátov alebo voľbu sudcov, ktorí Slovensko zastupujú v medzinárodných organizáciách.
Súdna rada rozhoduje aj o šéfovi Najvyššieho súdu. Na základe ústavnej novely sa oddelí funkcia predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady, šéfa Súdnej rady bude rada voliť z jedného zo svojich členov.
Martvoň: Ide o slobodu
Poslanec Smeru Anton Martvoň pripomína, že hlasovanie súdnej rady v personálnych záležitostiach bolo tajné už v minulosti, zmenil to až kabinet Ivety Radičovej.
Zdôraznil, že tajné voľby ponúkajú väčšiu osobnú slobodu pri rozhodovaní a aj parlament vždy pri personálnych otázkach volí tajne - či už ide o členov rôznych rád, generálneho prokurátora, šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, kandidátov na ústavných sudcov alebo ďalších verejných činiteľov.
"Právo na tajné hlasovanie, respektíve na tajnú voľbu zakotvuje aj ústava v článku 30," povedal Martvoň.
Ústavnoprávny výbor diskutoval o novele zákona o sudcoch a prísediacich v utorok. Plénum o ňom začne rokovať vo štvrtok.
Beata
Balogová
